Po štvrtkovom zasadnutí Bankovej rady Európskej centrálnej banky (ECB) by úrokové sadzby v eurozóne mali zostať nezmenené na úrovni dvoch percent. ECB naposledy pristúpila k prehodnoteniu refinančnej sadzby v júni 2003, keď úroky znížila o 50 bázických bodov. Podľa prieskumu, ktorý uskutočnila AFX, zodpovedná za finančné spravodajstvo agentúry AFP, všetci tridsiati oslovení ekonómovia očakávali zachovanie platnej refinančnej sadzby. Konsenzus očakávaní momentálne predpovedá zvýšenie úrokovej sadzby ECB najskôr v druhom kvartáli 2006.
Jean-Claude Trichet, ktorý stojí v čele strážcu menovej politiky dvanástich krajín so spoločnou menou euro, však na tlačovej konferencii po zasadnutí Bankovej rady môže vyrukovať s prísnejšou rétorikou. Na euro by to malo dočasný rastový vplyv, minimálne do piatkovej správy z trhu práce USA. Podľa niektorých analytikov sa zväčšil priestor na tzv. jastrabie vyjadrenia ECB (smerujúce k zvýšeniu úrokov), keďže mierne stúpli indexy podnikateľskej dôvery v eurozóne a rast peňažnej zásoby (ponuka kapitálu, ktorá provokuje rast cien) ostáva dlhodobo nad 4,5-percentným prahom bolesti centrálnej banky. Medziročný rast peňažnej zásoby M3 v júli stúpol na 7,9 % z júnových 7,6 %. Menej volatilný trojmesačný priemer za obdobie máj -- júl stúpol na 7,6 % oproti 7,2-percentnému medziročnému rastu za obdobie apríl -- jún. Ak sa však Jean-Claude Trichet odpúta od toľko kritizovanej škrobenej a preštylizovanej upätosti k oficiálnemu stanovisku Bankovej rady, veľký priestor na lietanie v jastrabích výškach nemá. Hospodársky rast eurozóny sa stále spolieha na závislosť od vonkajšieho dopytu, pričom vysoké ceny ropy nepoháňajú infláciu tak, aby boli dôvodom na zvýšenie úrokov. Harmonizovaný index spotrebiteľských cien rastie relatívne stabilným tempom, v júli medziročne o 2,2 %. Inflačný strop ECB predstavuje 2 %. Zároveň vyhliadky rastu HDP -- i kvôli cenám ropy -- nie sú v eurozóne oveľa ružovejšie než začiatkom augusta. ECB má zajtra zároveň zverejniť nový štvrťročný ekonomický výhľad pre 12 krajín so spoločnou menou euro. V júni po revízii smerom dole predpokladala, že hospodárstvo eurozóny v tomto roku narastie o 1,4 % a na budúci rok o 2 % popri 2-percentnej inflácii v tomto a 1,5-percentnej v budúcom roku. Hospodárstvo eurozóny rastie trikrát pomalšie než ekonomika USA.
Spoločná európska mena včera oproti doláru klesla na päťdňové minimum 1,2173 USD/EUR. Oproti švajčiarskemu franku sa kótovala na 1,55 CHF/EUR, oproti jenu na necelých 136 JPY/EUR a oproti britskej libre na 0,683 GBP/EUR.