Iba výrobky nadobudnuté a dopravené osobne súkromnými osobami sú oslobodené od spotrebných daní v členskom štáte, do ktorého sa dovážajú. Výrobky, ktoré neslúžia na osobné účely, musia byť považované za také, ktoré sú držané na komerčné účely a týka sa ich smernica o spotrebných daniach. Také je rozhodnutie Súdneho dvora Európskych spoločenstiev.
Zdanené víno na osobnú spotrebu
Približne 70 súkromných osôb založilo klub priateľov vína. V mene klubu pán Joustra objednáva každoročne víno vo Francúzsku pre svoju vlastnú spotrebu a spotrebu ďalších členov tejto skupiny. Na jeho žiadosť je toto víno odovzdané vo Francúzsku holandskej dopravnej spoločnosti, ktorá ho dopraví do Holandska a následne ho odovzdá v mieste bydliska pána Joustra. Víno je u neho uskladnené niekoľko dní pred tým, než ho dodajú ďalším členom klubu. Pán Joustra platí cenu za víno a dopravu, potom mu každý člen skupiny preplatí cenu zodpovedajúcu jemu dodanému množstvu vína a časť výdavkov vynaložených za dopravu vypočítanú úmerne k spomínanému množstvu. Pán Joustra nevykonáva túto činnosť ani ako podnikateľ, ani preto, aby dosahoval zisk. Víno, ktoré objednal pán Joustra, bolo uvoľnené na spotrebu vo Francúzsku a spotrebné dane boli zaplatené v tomto členskom štáte. Množstvo, ktoré bolo dodané každému členovi klubu, nepresiahlo maximálne množstvá stanovené smernicou preto, aby sa preukázalo, či sú výrobky určené na komerčné účely, to znamená 90 litrov vína, z toho najviac 60 litrov šumivého vína.
Holandský správca dane vyrubil z tohto vína spotrebnú daň vo výške 906,20 eura. Pán Joustra namietal, že by mal byť daňovým dlžníkom tejto spotrebnej dane. Podľa jeho názoru slovné spojenie "nimi prepravované" uvedené v tomto ustanovení nebráni tomu, aby sa vykladalo v tom zmysle, že vyrubenie spotrebnej dane v členskom štáte, do ktorého je výrobok dopravený, je vylúčené, keď súkromná osoba sama nakupuje výrobky, na ktoré sa vzťahuje spotrebná daň v inom členskom štáte, a ktoré dopraví tretia osoba na jej príkaz a na jej účet do cieľového členského štátu.
Súdny dvor rozhodol
Súdny dvor v rozhodnutí zdôraznil, že preto, aby výrobky boli oslobodené od spotrebnej dane v cieľovom štáte, smernica vyžaduje, aby výrobky boli určené na uspokojenie osobných potrieb súkromnej osoby, ktorá ich nadobudla, a teda vylučuje výrobky, ktoré nadobudli súkromné osoby na uspokojenie potrieb iných súkromných osôb. Predmetné výrobky musia byť osobne dopravené súkromnými osobami, ktoré ich nadobudli. V opačnom prípade by z toho vyplývalo pre príslušné orgány členských štátov zvýšené nebezpečenstvo podvodu, pretože doprava výrobkov, na ktoré sa vzťahuje toto ustanovenie, nevyžaduje žiaden dokument.
Podľa Európskej komisie takýto výklad je pre občanov Európskej únie krokom späť vzhľadom na situáciu, ktorá prevládala pred nadobudnutím účinnosti smernice. Vtedy súkromné veci prenesené v rámci presťahovania sa do iného členského štátu a malé zásielky od súkromných osôb súkromným osobám, ktoré nemajú žiaden komerčný charakter, boli oslobodené od spotrebných daní v členskom štáte, do ktorého boli dovezené. Takýto názor však nepresvedčil Súdny dvor.
Ak má smernica medzery, treba to podľa Súdneho dvora napraviť. Návrh zmeny smernice už predložila Komisia Rade Európskej únie.
Smernica EÚ
Smernica sa týka všeobecného systému, držby, prepravy a kontroly tovarov podliehajúcich spotrebným daniam a oslobodzuje výrobky nadobudnuté súkromnými osobami pre ich vlastné potreby a dopravené týmito samými osobami od spotrebnej dane v členskom štáte, do ktorého sa dovážajú. Smernica je založená na myšlienke, že výrobky, ktoré nie sú držané na súkromné účely, musia byť nutne považované za také, ktoré sú držané na komerčné účely. Keď sú spotrebné dane vyrubené v členskom štáte, v ktorom sú výrobky držané na komerčné účely, hoci boli uvoľnené na spotrebu v prvom členskom štáte, potom spotrebné dane zaplatené v tomto prvom štáte sa vrátia.