Prvý týždeň nového roku priniesol na komoditných trhoch viacero zaujímavých situácií. Za osobitnú pozornosť stojí pokračujúce oslabovanie cien zemného plynu. Americký plyn stratil za necelý mesiac až 31 percent. Pád je o to pôsobivejší a prekvapujúcejší, že prebieha uprostred zimy, keď je sezónne najvyšší dopyt po plyne. V rovnakom období vykurovací olej zlacnel iba o 4,2 percenta a cena ropy dokonca stúpla o tri percentá.
Zemný plyn sa 13. decembra minulého roka nachádzal na historických maximách -- milión britských tepelných jednotiek stálo 15,78 dolára. Rok 2004 pritom cena plynu končila na 6,19 dolára a rok 2005 iba na 6,15 dolára. Keďže zásoby plynu sa v poslednom období neustále zvyšovali -- minulý týždeň boli 6,8 percenta nad päťročným priemerom -- plyn stratil sympatie komoditných fondov a pokles cien bol nevyhnutný. Trh so zemným plynom má pritom prívlastok kráľovský, lebo pohyb ceny o jeden dolár predstavuje zisk, resp. stratu 10-tisíc dolárov na jednom futures kontrakte.
Pokles cien amerického plynu prebiehal na pozadí európskej paniky. Pokles objemu ruského plynu prepravovaného do západnej Európy cez Ukrajinu upútal pozornosť celého sveta. Kríza napokon trvala len necelé tri dni a skončila sa dohodou, s ktorou sú spokojné obe strany. Nenápadným sprostredkovateľom konfliktu sa stala tretia postsovietska republika -- Turkménsko, ktorý má štvrté najväčšie doteraz zmapované rezervy plynu na svete. Odhadujú sa na 8,1 až 8,7 bilióna kubických metrov. Prvú trojku tvorí Rusko, USA a Kanada. Súčasné svetové ceny za tisíc kubických metrov plynu dosahujú 230 dolárov, Turkménsko však predáva rovnaké množstvo len po 65 dolárov.
Najväčším problémom Turkménov je obrovská vzdialenosť od kľúčových odberateľov. Transport do Európy zvyšuje cenu komodity, pretože sa do nej premietajú aj poplatky za tranzit cez územie bývalých sovietskych štátov. Dohoda s Ukrajincami zvýšila kredit Turkménska v očiach západoeurópskych odberateľov a strednodobým plusom sú sympatie ukrajinskej vlády. Naopak -- pätnásť rokov budovaný imidž plynárenského gigantu Gazprom utrpel vážny otras a po kauze Jukos sa opäť naštrbila dôvera Západu voči Rusku. Na druhej strane však problémy s nelegálnym odberom plynu zo strany Ukrajincov urýchlia budovanie baltského plynovodu. Na čele konzorcia, ktoré ho chce dokončiť do roku 2010, stojí bývalý nemecký kancelár Gerhard Schröder.
StoryEditor