Realita môže byť niekedy úplne iná a naše zarobené úspory môžeme obrazne povedané rovno vyhodiť. Skutočnosťou je totiž aj nasledujúci príbeh, alebo ich je hneď niekoľko. Úžasný Londýn so svojimi krásnymi pamätihodnosťami, drahými obchodmi, čiernymi taxíkmi, červenými poschodovými autobusmi, parkmi s jazierkami... nemusíme nikomu predstavovať. Aj napriek tomu, že je tam veľa hluku, ľudí a teplo v metre, láka nás okúsiť život tohto veľkomesta aspoň raz za rok.
Rýchlosť, prízvuk, koncovky
Aj keď tam ideme jazykovo celkom vybavení, veď na Slovensku sme s angličtinou väčšie problémy nemali, prekvapí nás rýchlosť hovoreného slova, prehĺtanie koncoviek v slovách a akýsi čudný prízvuk.
Skôr než prídeme vôbec do školy, musíme sa ubytovať a trochu sa rozhliadnuť. Víta nás službukonajúci dozorca v metre, predavač cestovných lístkov, vodič autobusu, predavačka v novinovom stánku, predavač v čínskom "fast foode". Rýchlo zistíme, že všetkých týchto ľudí a nás spája jedno: navštevujeme jazykovú školu a učíme sa angličtinu. Netreba si teda robiť vrásky, že spomínaným obyvateľom Londýna nerozumieme, že nezachytíme slová, vety a oni nerozumejú nám. Tiež sa chcú naučiť jazyk a zarobiť peniaze, pravdepodobne v tom druhom budú úspešnejší. Jedinou záchranou je teda jazyková škola. Tam nás rýchlym testom rozdelia: začiatočníci, mierne pokročilí a pokročilí. A začína sa výučba.
V srdci angličtiny, ale...
Keďže aj v londýnskych školách sa vyučuje prevažne klasickým, tradičným spôsobom, musíme sa spoľahnúť aspoň na to, že lektor bude dobrý. Niekto, kto žije pre svoje povolanie a chápe ho aj ako poslanie. Možno niekto, kto sa rád stretne so študentmi aj vo svojom voľnom čase a poukazuje im krásy veľkomesta. Takých je však trochu menej a ak nemáme šťastie, dostaneme sa k človeku, ktorý rozdá papiere, na ktorých sú obrázky zvierat, a zadá úlohu: pýtať sa spolužiakov, ako tieto zvieratá pomenovať v ich vlastnom jazyku, sadne si za katedru, kde "medituje".
Poviete si, veď sme v Londýne, v srdci angličtiny, aspoň na čas sme odišli zo Slovenska, chceme sa zdokonaliť v jazyku... Lenže, keď na konci pobytu vieme plynulo vymenovať nosorožca v desiatich jazykoch, a nevieme sa stále spýtať vodiča, ktorá je posledná zastávka, zrejme naše vzdelávanie má nejaké nedostatky. Výnimkou nie je ani tréning nových lektorov angličtiny priamo na našich hodinách. Vtedy sa môžeme stretnúť napríklad s Indom, ktorý má svojský prízvuk. To nie je až také hrozné, veď napokon angličtinou dnes nerozprávajú iba rodení Angličania, ale určite sme do Londýna prišli za pravou angličtinou, nie jej "odvarom". Preto pokiaľ chceme skutočne navštevovať dobrú a vychytenú školu s dobrými lektormi, pripravme si viac peňazí a nesnažme sa ušetriť.
Dobrá škola je v Londýne drahá
V Londýne platí dvojnásobne, že dobrá škola je aj dvojnásobne drahá. Hľadajme školu aspoň na päť hodín denne, prípadne na kombinované predpoludňajšie a popoludňajšie vyučovanie. Inak prežijeme tri hodiny v škole s "indickým nováčikom" a zvyšok v dome štvrtej cenovej kategórie na periférii Londýna s českými, poľskými a slovenskými študentmi. Pokiaľ sa nám nebude chcieť prežiť chvíle na predmestí Londýna, uprednostnime centrum. Lenže na pravého Londýnčana narazíme akurát tak v drahej reštaurácii na vychytenej Regent Street, v štvrti Chelsea, alebo priamo v Buckinghamskom paláci. Tam skutočne počuť angličtinu, ktorej našinec hravo porozumie. Inak sa budeme trápiť s rôznymi jej podobami a zistíme, že nie je možné rozumieť tým slangovým výrazom, tej rýchlosti a množstvu rôznych slov a gramaticky nesprávnych spojení.
Investícia do jazyka sa oplatí. Študovať v Anglicku tiež. Podľa slov Češky, ktorá opustila Londýn pred štyrmi rokmi a presťahovala sa na sever, je najdôležitejšie nestretávať sa so slovenskými a českými komunitami, snažiť sa rozprávať po anglicky, navštevovať školu a... opustiť Londýn. Ten vraj skutočne nie je najlepšou školou. Školou života určite áno, pravdepodobne nie však školou angličtiny.