Depresia však nie je žiadne nové ochorenie, ani nie je ochorením, ktoré by v minulosti bolo epidemiologicky menej závažné. No faktom je, že jej výskyt je častý, na čo vplývajú aj rôzne sociálne a ekonomické faktory.

Príznaky
Depresiu definoval už klasik nemeckej psychiatrie Emil Kraepelin na prelome 19. a 20. storočia v rámci tzv. manicko-depresívneho šialenstva. Kraepelin rozpoznal, že depresia a mánia spolu súvisia. Kraepelin uvádzal aj ako základný prejav depresie chorobný smútok.
Dnes vieme, že depresia má tri základné symptómové okruhy: chorobne smutná nálada, depresívny obsah v myslení, pokles dynamogénie, aktivity, redukcia záujmov.

Príčiny
Príčiny depresie bývajú rôznorodé. Už v staroveku Hippokrates predpokladal u časti depresívnych pacientov biologickú podmienenosť a ochorenie nazval melanchóliou (predpokladal patológiu tzv. čiernej žlče -- melancholé). Kraepelin na prelome 19. a 20. storočia u časti pacientov predpokladal dovtedy neznámu biologickú bázu a túto formu označil ako endogénnu depresiu. Ostatné formy sa označili ako neendogénne, kam sa zaradili časté psychogénne depresie (reaktívne depresie) a somatogénne depresie.

Slovenská štúdia EPID
Naša skupina (Heretik a spol., 2003) realizovala komunitnú epidemiologickú štúdiu depresie na Slovensku na reprezentačnej vzorke slovenského obyvateľstva. Zistili sme, že 23 % našej populácie v poslednom polroku mali nejaké depresívne symptómy, veľká depresívna epizóda sa vyskytla u 12,8 % populácie, malá depresívna porucha u 5,1 %. (graf č. 1). Keďže sme použili rovnakú metodiku ako v štúdii DEPRES, naše výsledky sú porovnateľné. Možno povedať, že naša prevalencia depresie je podstatne vyššia než v západoeurópskych krajinách.
Zistili sme tiež, že pacienti s depresiou významne častejšie využívajú zdravotnícku starostlivosť a častejšie sa im predpisujú nejaké lieky). Tieto zistenia znamenajú v našich podmienkach konkrétny ekonomický dosah. Nejde len o konzum psychiatrických liekov, ale napríklad aj liekov s účinkom na srdcovo-cievny systém, protiinfekčných liekov a podobne. Depresia totiž narúša aj fungovanie iných systémov a netýka sa len centrálneho nervového systému.

Depresia a ekonomický dosah
Depresia ako časté ochorenie má, samozrejme, svoje dosahy aj na ekonomiku. U depresívnych pacientov je vyššia miera práceneschopnosti. Podľa štúdie DEPRES depresívni pacienti majú až štvornásobne vyšší podiel práceneschopných dní než nedepresívni. Depresia aj má vysoké komorbídne riziko pre infarkt myokardu, pre cievnu mozgovú príhodu a pre neoplazmy. Toto všetko má výrazný ekonomický dosah. V roku 1990 v USA ekonomické straty súvisiace s depresiou sa ohodnotili na 43,7 miliardy dolárov. Dvadsaťosem percent tvorili priame náklady na liečbu depresie, 55 % strata produktivity a 18 % straty bolo zapríčinených predčasným úmrtím. Ide o stratu, ktorá je zrovnateľná s koronárnou srdcovou chorobou -- 43 miliárd dolárov.

Terapia depresie
Terapeutické možnosti depresie sa v posledných rokoch výrazne rozvíjajú. Nové terapeutické metódy priniesli zásadný obrat a podstatným spôsobom zmenili prognózu. Treba povedať, že z vážnych psychiatrických chorôb má depresia najlepšiu prognózu. Len asi 13 % prípadov má chronický priebeh. Kým do 50. rokov minulého storočia boli k dispozícii len veľmi obmedzené prostriedky (sedatíva, barbituráty, ópiová tinktúra), objav antidepresív v roku 1958 prispel k zásadnému obratu. Od 80. rokov máme k dispozícii ďalšie terapeutické možnosti -- látky typu SSRI (inhibítory spätného vychytávania serotonínu -- napr. fluoxetin, paroxetin, citalopram a pod.), ako aj ešte novšie tzv. duálne antidepresíva (venlafaxin, milnacipram). Treba ešte spomenúť, že pokrok sa dosiahol aj v prevencii nových epizód depresie. Prvou profylakticky pôsobiacou látkou bolo lítium, neskôr karbamazepín a valproát. Myslím si, že tento pokrok v liečbe depresie je nádejný a sme radi, že aj naši pacienti majú prístup k najmodernejším antidepresívam.