Počas socializmu vysokoškolské vzdelanie umožňovalo po jeho skončení zaoberať sa vedou či získať prístup k zaujímavému povolaniu, ale navyše znamenalo aj to, že absolvent vysokej školy mohol stúpať po rebríčku sociálnej hierarchie.
Herečky a politici
V časoch nedávno minulých bolo uchádzačov na jedno miesto vo VGIK (Všezväzový štátny inštitút kinematografie) a MGIMO (Moskovský štátny Inštitút medzinárodných vzťahov, kde vyrastali budúci diplomati) neúrekom.
Dievčatá z provinčných miest, ktoré nehýrili poznatkami z fundamentálnych vied, sa snažili stať sa herečkami len preto, aby sa dostali preč z rodného mestečka. Skúsení chlapci z veľkomiest sa snažili získať profesiu, ktorá umožňovala služobné cesty do zahraničia. V súčasnosti, aby sa dalo cestovať po svete a získať bývanie, treba mať jednoducho veľa peňazí. Preto je teraz šialený dopyt po takzvaných "finančne" zaujímavých profesiách, teda aj po právnickom a ekonomickom vzdelaní.
Lomonosov na čele hitparády
Najstaršie moskovské školy, ktorých absolventi sa označovali za technikov s vysokým čelom, sa dostali opäť do módy. Napríklad Moskovská štátna univerzita Baumana sa ročne vystavuje útoku 10 000 záujemcov o jej vysokoškolský diplom. Hitparádu vysokých škôl však naďalej vedie Moskovská štátna univerzita M. V. Lomonosova. Urobiť prijímacie pohovory na vysokú školu je však komplikovaná záležitosť, ktorá nie je ani lacná.
V závere stredoškolského vzdelania podstatná časť stredoškolákov dosť presne vie, čím sa chce zaoberať v živote. Niektorí nebudú potrebovať chémiu a iní poéziu. Stredoškoláci sa pred maturitou doučujú z tých predmetov, z ktorých budú v budúcnosti robiť prijímacie pohovory na vysokú školu.
Existujú tri verzie: individuálne hodiny so stredoškolskými profesormi, prípravné kurzy a hodiny na vysokej škole alebo hodiny so súkromným učiteľom.
Vzdelanie ako luxusný tovar
Výber závisí od finančných možností rodičov. Najjednoduchšia verzia je to, že študenti platia za doučovanie. Najdrahšie doučovanie stojí 50 eur za hodinu. Cena prípravných kurzov sa pohybuje od 14 000 rubľov za rok (Moskovský štátny inštitút ekonomiky, štatistiky, informatiky) až po 125 000 rubľov za kurzy na právnickú fakultu Moskovskej štátnej univerzity. Doučovanie je po dve, tri hodiny tri razy do týždňa. Nie je to lacná záležitosť. Rodičia sa však snažia vynájsť a hľadajú akékoľvek možnosti. Chápu, že vzdelanie je investíciou do detí.
Po prvé, kvalitné vysoké školy znamenajú pre chlapcov možnosť vyhnúť sa vojenskej službe. To je pre nich viac ako dôležité. Po druhé, budúce vysoké zárobky sú priamo závislé od kvality vysokoškolského vzdelania. Úvahy rodičov sú jasné. Je lepšie teraz minúť viac peňazí, a potom žiť v blahobyte.
Tento systém má však jeden veľký nedostatok. Vysokoškolské vzdelanie sa postupne mení na luxusný tovar, ktorý je prístupný len pre deti zo zabezpečených rodín alebo výnimočné talenty, ktoré si samy hľadajú cestu životom.
Jednotná štátna skúška
Vzdelanie je na štátnych vysokých školách bezplatné. Aby sa situácia zmenila k lepšiemu, Ministerstvo vzdelania Ruskej federácie nedávno prijalo zákon o Jednotnej štátnej skúške. Je to súčasne maturitná skúška, ale aj prijímací pohovor. Ten, kto získa od 80 do 100 bodov, sa automaticky dostáva na vysokú školu, ktorú si vyberie.
Proti zavedeniu tejto skúšky boli popredné vysoké školy ako napríklad Moskovská štátna univerzita. Jednotná štátna skúška je len testom a nie je dôkazom toho, či je budúci študent schopný tvorivo myslieť. Protestovali aj iné vysoké školy v hlavnom meste. Je to preto, lebo v Moskve je oveľa vyššia úroveň vzdelania. Trojkári z Moskvy by mohli byť v menších mestách výbornými študentmi.
Prijímacie skúšky sa dajú urobiť aj za peniaze. V minulom roku 99 maturantov urobilo Jednotnú štátnu skúšku na sto bodov. Keď ich opätovne preskúšali, niektorí z nich nevedeli odpovedať ani na jednoduché otázky. Všetko sa skončilo škandálom, ktorý vyvolal úvahy o reforme vzdelávania. Vysoké školy prijímajú aj na základe Jednotnej štátne skúšky, ale aj na základe vlastných prijímacích pohovorov. Moskovské stredné školy si preto zostavujú neoficiálne ratingy. Vypočítavajú, koľko ich absolventov sa dostane na vysokú školu. Už rodičia prváčikov si začínajú šetriť peniaze na doučovanie. Ukazuje sa, že najspoľahlivejšie sú metódy založené na peniazoch.
(Autorka je stálou spolupracovníčkou HN v Moskve)
StoryEditor
Koľko stojí ruské bezplatné školstvo
Jediný závet Vladimíra Iljiča Lenina, ktorý zostal "žiť v srdciach" všetkých obyvateľov Ruska, je to, aby obyvatelia mohli získať vysokoškolské vzdelanie.