Čo prinesie Trestný zákon (19)
Tento trestný čin spácha ten, kto neoprávnene zasiahne do zákonom chránených práv k dielu, umeleckému výkonu, zvukovému alebo zvukovo-obrazovému záznamu, rozhlasovému alebo televíznemu vysielaniu alebo databáze. Oproti doteraz používanej zložitej formulácii skutkovej podstaty tohto trestného činu je prínosom, že zákonodarca v novom znení zákona použil jednoduchšiu, ale jasnú definíciu. Podľa nej k porušeniu týchto práv dochádza jednoznačne neoprávneným zásahom. Pod ním sa rozumie najmä neoprávnené použitie, spracovanie, šírenie, úprava, rozmnožovanie alebo iné nakladanie s dielami, takisto aj neoprávnené nakladanie pri ostatných vymenovaných predmetoch duševnej činnosti.
Čo je chránené autorským právom
Ide o literárne, vedecké a iné umelecké diela, napríklad knihy, počítačové programy, fotografie, hudbu, filmy, maľby, diela úžitkového umenia. Rovnako do tejto kategórie práv zahŕňame aj tzv. práva súvisiace s autorským právom, ako sú umelecké výkony umelcov (spevákov, hercov, tanečníkov), zvukové alebo zvukovo-obrazové záznamy výrobcov (hudobné CD, DVD, filmy) alebo rozhlasové a televízne vysielanie vysielateľov (ich vlastné programy) a databázy. Všetky uvedené predmety ochrany sú vymedzené a chránené ustanoveniami autorského zákona č. 618/2003 Z. z.
Hranice trestov sa zmenili a sprísnili
Pri jednoduchom porušení páchateľovi bude možné uložiť trest odňatia slobody až na dva roky, aj keď bude výška spôsobenej škody malá, t. j. do osemtisíc korún. Páchateľovi bude možné uložiť trest odňatia slobody na šesť mesiacov až tri roky vtedy, ak neoprávneným zásahom do autorských práv spôsobí väčšiu škodu, t. j škodu najmenej vo výške 80-tisíc korún, takisto aj v tom prípade, ak ho spácha závažnejším spôsobom, z osobitného motívu alebo prostredníctvom počítačového systému. Ešte prísnejšie sa potrestá páchateľ, ak spôsobí značnú škodu, t. j. najmenej 800-tisíc korún, vtedy hrozí väzenie jeden až päť rokov. Najprísnejší trest odňatia slobody na tri až osem rokov hrozí tomu páchateľovi, ktorý spácha tento trestný čin a spôsobí škodu veľkého rozsahu, t. j., vo výške najmenej štyri milióny korún alebo ho spácha, ako člen zločineckej alebo teroristickej skupiny.
Výška škody v trestnom konaní
V prípade páchania týchto trestných činov sa škodou rozumie ujma na právach poškodeného alebo iná ujma, ktorá bude v príčinnej súvislosti s trestným činom, ako aj získanie prospechu z tejto trestnej činnosti. Orgány počas trestného konania zisťujú výšku škody najmä na základe odborných vyjadrení alebo znaleckých posudkov. Škoda sa vyčísľuje v závislosti od rozsahu a spôsobu porušenia práv. Napríklad v prípade porušenia práv k hudobným literárnym, audiovizuálnym dielam je škodou najčastejšie nezaplatená licenčná odmena, v prípade neoprávneného používania počítačových programov je škodou cena licencie, v prípade vyhotovenia nelegálnych hudobných, filmových kópií alebo kópií programov počet kópií vynásobený príslušnou licenčnou cenou.
Počet trestov stúpa
V oblasti ochrany práv k duševnému vlastníctvu patria trestné činy porušovania autorského práva k najčastejšie páchaným trestným činom. Podľa štatistiky Generálnej prokuratúry SR bolo napríklad v roku 2004 stíhaných 88 páchateľov, z toho obžalovaných 31 a odsúdených 21. Išlo pritom najmä o trestné činy porušovania autorských práv v oblasti hudby, a to používanie hudobných diel a záznamov bez súhlasu príslušných nositeľov práv, ďalej o používanie počítačových programov bez licencie alebo rozmnožovanie hudobných a filmových záznamov a počítačových programov ( tzv. "napaľovači").
Únia tlačí na lepšiu vymožiteľnosť
Autorské právo, ako aj práva súvisiace s autorským právom vznikajú vytvorením diela a nevyžadujú žiadnu formálnu registráciu. Vo väčšine prípadov sú prevažne voľne verejne dostupné a páchatelia týchto trestných činov si myslia, že je malá pravdepodobnosť odhalenia ich trestnej činnosti. Vzhľadom na internet, nové technické zariadenia a technologické opatrenia je potrebné stále zdokonaľovať a zabezpečovať účinné prostriedky ochrany autorských práv pred nelegálnym zásahom. V legislatíve Slovenská republika postupne implementuje všetky dôležité medzinárodné dohovory a smernice v tejto oblasti. Najnovšie Smernicu o vymožiteľnosti práv duševného vlastníctva (2004/48/ES). Musíme ju zapracovať do nášho právneho poriadku najneskôr do 29. apríla 2006.
StoryEditor