Vzhľadom na vývoj menových rezerv krajín eurozóny guvernér francúzskej centrálnej banky Christian Noyer odporúča opatrnosť. "Diskusie o nevyhnutnosti týchto rezerv boli možno oprávnené pri zavedení spoločnej meny -- odvtedy sa však svet zmenil," uviedol francúzsky bankár pre denník Handelsblatt. Podľa neho 320 miliárd eur, ktoré spoločne držia krajiny eurozóny, je skôr skromnou sumou, najmä, ak sa jej výška porovná s rezervami Japonska a Číny či niektorých ďalších krajín zo skupiny prudko sa rozvíjajúcich ekonomík. Rezervy Európskej centrálnej banky (ECB) dosahujú len 50 miliárd eur a centrálne banky jednotlivých štátov sa preto zaviazali, že v prípade potreby v prospech ECB presunú časť vlastných peňažných zásob.
Rada ECB zatiaľ nijako nešpecifikovala, akú výšku by mala dosiahnuť rezerva jednotlivých štátov eurozóny. Mnohí experti však zastávajú názor, že neexistujú nijaké menovo-politické dôvody, ktoré by ospravedlňovali jej neúmernú výšku. I nemecká vláda preto chce predať časť zásob menového zlata.
Podľa názoru Noyera krajiny eurozóny môžu pritom aplikovať francúzsky postup využitia príjmov z týchto transakcií, hoci podobný systém majú aj niektoré iné štáty, napríklad Holandsko a Portugalsko. Francúzsky zákon určuje, že menové rezervy sa uvádzajú v účtovnej bilancii národnej banky (Banque de France), pričom pravidlá pre spravovanie týchto prostriedkov sú zakotvené v dohode medzi vládou a centrálnou bankou. Je v nej zakotvené, že výnos z predaja zlata musí zostať v správe centrálnej banky pre prípadné vyrovnanie menových strát. Na zmenu dohody sú potrebné podpisy ministra financií a guvernéra centrálnej banky súčasne. Noyer tvrdí, že je to správna cesta pre centrálnu banku, ktorá si chce udržať finančnú integritu a nezávislosť. Využívanie príjmov z predaja zlata chcela nedávno Spolkovej banke umožniť aj nemecká vláda. Návrh sa však nestretol s pochopením a banka ho odmietla, pretože novela zákona neposkytovala dostatočnú záruku, že príjmy z predaja zlata zostanú natrvalo v jej bilancii.
Noyer sa v rozhovore vyslovil aj k možnému zvýšeniu úrokových sadzieb. Politický odpor proti takému kroku neočakáva, pretože v dôsledku dlhodobo nízkych sadzieb sa vlády rozhodujúcich krajín eurozóny -- Nemecka, Francúzska i Talianska -- financujú oveľa výhodnejšie ako v 90. rokoch -- čo je podľa neho dôsledok dôveryhodnej politiky ECB. "Ak vlády vzbudia na trhu dojem, že ECB je pod tlakom, riskujú, že vlastné dlhopisy zaplatia oveľa drahšie," znie jeho varovanie. Tvrdí, že vlády sa musia prednostne starať o dosiahnutie stabilného vysokého hospodárskeho rastu, kým prínos európskeho peňažného systému vidí v záruke prílevu stabilných finančných prostriedkov. (hn/gaf)
StoryEditor