Železnice SR sú manažérom dopravnej cesty. S rušňami, vozňami, cestovnými poriadkami a cestujúcimi má správca spoločné "len" to, že sa o túto cestu starajú, "požičiavajú" ju operátorom, ktorí vozia ľudí a náklad. Správca zodpovedá za riadenie dopravy, predaj a kvalitu trás. Najmä na to posledné využívajú od januára Železnice SR svoj nový útvar -- Údržbu železničnej infraštruktúry.

Ing. Jaroslav Mikla (45), je od novembra riaditeľom Údržby železničnej infraštruktúry Železníc SR. Je absolventom odboru stavebná údržba a rekonštrukcia tratí Žilinskej univerzity (niekdajšej Vysokej školy dopravnej). Na železnici pracuje od roku 1980, prešiel viacerými funkciami, okrem iného bol námestníkom generálneho riaditeľa pre ekonomiku aj riaditeľom Odúčtovne tržieb železníc.

Hrávali ste sa ako malý s vláčikmi?
-- Iste. Ako takmer každý chlapec. Navyše som zo železničiarskej rodiny. Na železnici robil môj otec i starý otec.
Vnímali ste čaro tej profesie? Má nejaké?
-- Železnice majú viac ako stošesťdesiat rokov. Je to veľmi zaujímavý dopravný systém, dá sa povedať, že dodnes neprekonaný. Keď sledujete vývoj, teraz zažívajú veľké oživenie, je veľký tlak na to, aby sme sa naučili lepšie ich využívať.
Čo im dáva budúcnosť?
-- Niekoľko vecí. Cesty sú preplnené, kým kapacita železníc je niekoľkonásobne vyššia ako sa využíva. Je to jeden z najbezpečnejších dopravných systémov. A ďalším hľadiskom je ekológia.
Študovali ste odbor stavebná údržba a rekonštrukcia tratí. Je to niečo, čo dieťa alebo mladý muž túži robiť?
-- Po strednej škole som hľadal, prešiel som -- ako asi každý -- rôznymi štádiami, doviedlo ma to k stavebnému inžinierstvu a práve k tomuto odboru. Je to zaujímavá technická oblasť.
Po viacerých miestach, na ktorých ste na železnici boli, ste sa po rokoch opäť vrátili k svojej pôvodnej odbornosti -- údržbe.
-- Tak, ako sa vyvíjala firma, prispôsoboval som sa vnútorným podmienkam, čo znamenalo rôzne posty a viacero rekvalifikácii. Ani jedna nebola zbytočná.
Údržba na železnici je zrejme trochu iná ako pred rokmi...
-- Podstata ostala, ale technicky i organizačne je to fakt iné.
Musíte sa zasa učiť?
-- Iste. Tak, ako na každom poste, ktorým som prešiel.
Údržba železničnej infraštruktúry skrýva kopu špecializácií. Od ľudí s krompáčmi pri trati, až k systémovým inžinierom. Rozumiete im?
-- Je to skutočne pestré. Od železničných stavieb, až po špeciálne technologické odvetvia, ktoré len tak nenájdete: zabezpečovacie a oznamovacie zariadenia, elektrotechnika a energetika. Na tie posledné dve nie som expert, ale mám takých v tíme.
Prečo sa v rámci Železníc SR rozčlenila správa a údržba?
-- Aby sme mali vnútri podniku jasnejšie ekonomické vzťahy. Údržba železničnej infraštruktúry je vnútornou organizačnou jednotkou s pracoviskami po celom Slovensku. Správa si v údržbe objednáva a ako každý odberateľ kontroluje, ako objednávku urobila. Predtým to bolo všetko pod jednou strechou, firma našla chybu, opravila, skontrolovala.
Ide o zásadnú zmenu?
-- Stopäťdesiat rokov fungovala železnica ako "unitárny" podnik. Od roku 2001 sa začala deliť, odčlenila sa preprava -- Železničná spoločnosť, aj tá sa teraz rozdelila na nákladnú a osobnú. Ale v Železniciach SR znamená rozdelenie správy a údržby čosi, čo môžeme trochu nadnesene označiť ako "zásah do srdca". Doteraz organizačné zmeny prechádzali vrcholnými úrovňami firmy, ale po príchode súčasného generálneho riaditeľa ŽSR R. Veselku sa presunula aj na pracoviská.
Takže niekde na stanici vo Zvolene sú bývalí kolegovia, ktorí už kolegami nie sú. Jeden objednáva, druhý opravuje?
-- Áno.
Koľko ľudí sa stará o údržbu železníc na Slovensku?
-- My máme vyše 6 300 zamestnancov. Sme najväčšou zložkou na železniciach.
O koľko kilometrov koľajníc sa (okrem iného) starajú?
-- Tritisícšesťstotridsaťtri.
Údržba železničnej infraštruktúry bude monopolným dodávateľom prác pre správu železníc?
-- Počas tohto roku chceme zistiť, ktoré práce vieme robiť špecializovane a efektívne. Potom sa vedenie rozhodne, ako ďalej. Čo sa ale týka vízie údržby, chceli by sme, aby sa špecializovala na odstraňovanie náhlych porúch a drobnú údržbu.
Nie je to trochu aj tak, že ste dostali najhoršie zarábajúcu časť železníc?
-- To práve zistíme za najbližší rok, keď kvantifikujeme a oceníme práce, pri ktorých sa to doteraz nikdy samostatne nerobilo.
Vo vašom životopise je okrem iného, že ste šéfovali Odúčtovni tržieb železníc. Oslovilo vás niečím účtovníctvo?
-- Bola to výrobná učtáreň železníc, kde bol obrat okolo šestnásť miliárd korún. Ako technik som predtým vnímal firmu inak. Prehľad v účtovných tokoch mi dal úplne nový pohľad a zišiel sa mi aj na ďalších postoch. Videl som viac súvislostí.
Robíte na železnici dve desaťročia. Ktorá práca vás za tie roky najviac bavila?
-- Možno najviac práve tá Odúčtovňa tržieb železníc. Bolo to veľa nového.
Po dvadsiatich rokoch praxe v tej istej brandži už človek menej reaguje na "výzvy". Je to, čo sa teraz na "dráhach" deje, pre vás ešte vzrušujúce?
-- Nové veci sú pre mňa výzvou. Tie posledné tiež.
Sú železnice dobrým zamestnávateľom?
-- Pokiaľ ide o odmeňovanie i sociálne podmienky, podľa mňa áno. Železnice SR boli terčom kritiky za to, že majú rozsiahle sociálne výhody, no práca v tejto firme má isté špecifiká. Nepretržitá prevádzka, často je to psychicky náročná práca, pri ktorej zodpovedajú za ľudské životy. V istej štúdii som čítal, že práca výpravcov vo veľkých železničných uzloch je psychicky náročnejšia ako práca letových dispečerov.