Cena ropy už dva týždne klesá. Lenže kým v prvom júnovom týždni sa oslabila iba o 70 centov, v minulom spadla o takmer dva doláre za barel a prvýkrát od 19. mája uzavrela pod hranicou 70 dolárov. Výpredaje nepostihli iba sektor energií (napríklad cena amerického benzínu klesla za posledné dva týždne o 7,5 percenta!), ale v najväčšej miere zasiahli kovy.
Drahé aj priemyselné kovy zažili v utorok najhorší obchodný deň za posledné desaťročie. Cena zlata sa v priebehu pár hodín oslabila o 7,5 percenta. Obchodovanie so žltým kovom muselo byť takmer prerušené kvôli dosiahnutiu denného limitu (maximálny povolený cenový pohyb komodity). Ten predstavuje 50 dolárov za uncu, zlato sa v utorok oslabilo o 45,3 bodu. "Kolegom zlata" sa darilo ešte menej - cena striebra a paládia spadla o viac ako 12 percent. Striebro sa prvýkrát po troch mesiacoch vrátilo pod psychologickú hranicu desať dolárov za uncu. Do konca týždňa sa mu podarilo dostať tesne nad ňu. Najúspešnejším zástupcom sektora bola v utorok platina, ktorá stratila iba 4,5 percenta.
Príčina bola jednoznačná: do výpredajov sa opreli komoditné fondy, ktoré mali silnú fundamentálnu podporu - posilňujúci dolár. Americká mena sa usadila pod technickou hranicou 126 centov za euro pod vplyvom obáv, že FED zvýši na najbližšom zasadaní bankovej rady (29. júna) úrokové sadzby na 5,25 percenta. Hrozba zvyšovania úrokových sadzieb vo významných ekonomikách (nedávno k nemu pristúpila ECB, ale aj centrálne banky v Indii, Južnej Kórei a v Austrálii) vytvára tlak na spomalenie rastu svetového hospodárstva. A ak sa spomalí svetový rast, logicky klesne aj dopyt po kovoch.
Po technickej stránke vyzerá najhoršie meď. Cena červeného kovu minulý týždeň napriek utorkovej strate stúpla o 0,8 percenta a s prehľadom sa udržala nad tromi dolármi za libru. V čiernych číslach ju udržali pozitívne správy z Číny, ktorá je už dnes najväčším spotrebiteľom medi na svete. Výkonnosť čínskych podnikov, baní a elektrární v máji medziročne stúpla o neuveriteľných 17,9 percenta. Najvyšší rast za posledné dva roky pribrzdil obavy zo spomalenia ekonomiky a nižšieho dopytu po medi zo strany tohto východoázijského tigra.
Lenže -- čoraz viac kovu si Čína vyrába na vlastnom území. V prvých piatich mesiacoch roku 2006 klesol import medi o 23 percent na 821 465 ton. Vďaka clám a vyšším svetovým cenám (v porovnaní s burzou v Šanghaji) sa čínskym importérom dovoz jednej tony predraží o 5 000-6 000 jüanov (625-750 dolárov). Produkcia medi vzrástla od januára do mája o 26,7 percenta, Číňania si môžu dovoliť časť z nej vyvážať a stávajú sa menej závislými od medzinárodného obchodu. Ak bude tento trend pokračovať, cena medi môže ďalej klesať. Veď napriek masívnym výpredajom v poslednom období je cena červeného kovu stále o 62 percent vyššia, ako bola na začiatku roka.
StoryEditor