Už niekoľko rokov svet diskutuje o tom, či anglosaský typ manažérskych škôl pripravuje pre podniky tých najlepších manažérov. Napriek kritike z rôznych strán a meniacemu sa záujmu o štúdium na týchto školách sú stále uznávané, hoci už nie bez výhrad.
Po roku 2001 sa prejavil určitý -- a nie zanedbateľný -- pokles záujmu o americké "manažérske školy". Napríklad na Harvard Business School sa v roku 2004 prihlásilo o 16 percent uchádzačov menej než v roku 2003. Na iných vysokých školách tohto typu to bolo ešte horšie -- podľa analýzy Business Week z minulého roku sa na tridsať svetových špičkových business schools prihlásilo v roku 2004 o 30 percent menej záujemcov. Zdá sa však, že situácia sa opäť mení. Podľa indexu náboru TopMBA.com v roku 2005 vzrástol dopyt po absolventoch MBA (Master of Business Administration) vo svete o pätinu.

Ceny štúdia rastú
Kde hľadať príčiny zníženia na začiatku 21. storočia? Jednou z nich je i obava, či študenti dostávajú za vynaložené investície zodpovedajúcu kvalitu. Štúdium sa totiž predražuje. Cena rastie rýchlejšie než inflácia. V USA sa poplatky za štúdium na business schools v rokoch 1998 až 2004 zvýšili o 55 percent. Neušetrí sa ani v Európe. Britská Ashridge Business School si účtuje za celý program takmer tridsaťtisíc libier, prestížna francúzska INSEAD za desaťmesačný program v priemere 43,5 tisíca eur.
Pri úvahách treba myslieť i na fakt, že existuje celý rad programov MBA. Napríklad bežné vysokoškolské štúdium pre absolventov stredných škôl, ale i kurzy pre ľudí, ktorí už majú niekoľko rokov praxe. Výhrady voči študentom MBA sa zväčša týkajú absolventov klasických vysokoškolských programov.
Čo teda ovplyvňuje výkyvy v záujme o štúdium zakončené MBA? Ansgar Richter z nemeckej pobočky European Business School sa na to opýtal poradcov pôsobiacich v podnikoch, ktoré zamestnávajú absolventov s titulom MBA. Poradcovia štúdium na business school neabsolvovali a sú absolventmi takzvaných humanitných a sociálnych odborov. Tým skôr sa mohli na činnosť absolventov MBA pozrieť inými očami. Okrem toho Richter hovoril i s vedúcimi pracovníkmi viacerých firiem z USA a Európy.

MBA nie je zárukou kvality
Richter dochádza k názoru, že starší manažéri a podnikatelia priebežne odchádzajú z firiem na odpočinok a že treba na ich miesto prijímať stále nových a mladých. Ide však o to, či prílev mladých ľudí s titulom MBA nebol v minulých rokoch príliš silný, či nešlo o určitý druh módy, podľahnutie ilúzii, že človek s titulom MBA dokáže všetko. A tiež o to, že dostane firmu, do ktorej nastúpil z eventuálnych problémov, že príde s prevratnou odbytovou stratégiou a podobne.
Ďalším faktorom, ktorý ovplyvňuje záujem o absolventov MBA škôl, je fakt, že sú pre firmy dosť drahí, najmä pre stredné a malé firmy, ktoré predovšetkým v čase hospodárskej stagnácie, keď nie je dosť zákaziek, musia šetriť. Druhý dôvod, závažnejší, je ten, že mladí ľudia s titulom MBA sa veľmi často v praxi prejavili ako nositelia veľkého množstva vedomostí a znalostí, ktoré sa však pre potreby firiem ukázali príliš vzdialené. Ľudia s MBA sa často v podnikoch sami považujú za "technokraciu". K tomu však treba dodať, že nejde o technokraciu vo vzťahu k výrobným či technickým problémom, ale k technológii podnikového riadenia, moci a prípadne marketingu. Navyše problémy v komunikácii medzi týmito pracovníkmi a ostatnými v podniku boli a sú, bohužiaľ, skôr pravidlom než výnimkou.
Z firiem sa ozývajú hlasy, že viac než absolventi MBA sa im osvedčujú mladí ľudia, ktorí absolvovali iný odbor -- nemusí ísť len o technický či prírodovedný (tie sa uvádzali najčastejšie) -- a ktorí si vedomosti doplnia v kurzoch organizovaných vo firmách. Pritom takéto kurzy nemusia, ale môžu byť organizované v spolupráci s business schools, ale už v súlade s konkrétnymi a strategickými potrebami príslušnej firmy.

Kritická analýza MBA
Richterova štúdia teda vyznieva voči absolventom škôl s titulom MBA dosť kriticky. Do diskusie sa zapojilo i viacero profesorov business schools a špičkových odborníkov na manažment, akým je napríklad Henry Mintzberg z Montrealu. Ten tvrdí, že výučba manažérov musí byť úzko spojená s praxou a musí nadväzovať na skúsenosti z riadenia. Aj na Slovensku sa o tejto téme začína diskutovať, v Českej republike sa o nej hovorí už dlhší čas. Množstvo názorov priniesol časopis Moderní řízení. Profesor Milan Zelený napríklad žiada vznik podnikateľskej univerzity, kde by sa študenti učili v školách, ktoré by priamo podporovali zakladanie firiem svojich profesorov a študentov. Určite sa v tomto roku dočkáme i ďalších iniciatív, na ktorých sa už pracuje.
Autor sa zaoberá otázkami rozvoja manažmentu.