Môžete vysvetliť systém pomaturitného štúdia vo Francúzsku a porovnať ho s naším systémom?
-- Francúzsky vysokoškolský systém zdedil nejedno bohatstvo: stredoveké univerzity, korporatistický systém zachovávania a rozvoja vzdelania a grandes écoles (vysoké školy), systém vysoko odborného vzdelávania, ktorý vznikol na základe potrieb inštitúcií zakladaných od 18. storočia. Francúzska univerzita si zo svojho dedičstva zachováva teoretický princíp neselektívnosti (umožnenie rovného prístupu pre všetkých). Všetci úspešní maturanti si môžu slobodne zvoliť študijný odbor bez toho, aby museli vykonať ďalšiu skúšku alebo prijímacie pohovory. Vo všeobecnosti však študenti vysokoškolské štúdium prvého univerzitného cyklu absolvujú v blízkosti bydliska rodičov.
Kedy si študent vyberá odbor?
-- Takto sa fakticky výber vykonáva počas štúdia, na skúškach (v niektorých študijných odboroch na prvýkrát získa menej ako 60 % študentov prvostupňový VŠ diplom Diplôme d'Etudes Universitaires Générales -- všeobecného univerzitného štúdia, ktorý potvrdzuje prvé dva roky štúdia, alebo Licence -- licenciát -- ekvivalent nášho bakalárskeho štúdia), alebo sa výber uskutoční priamo na výberovom konaní -- prijímacej skúške, ktorá je potrebná na postup na posledné stupne: master a doktorát. Grandes écoles -- vysoké školy -- si organizujú výber (prijímanie) študentov už na začiatku štúdia, vo všeobecnosti po prvom cykle dvojročného prípravného štúdia. Miera neúspešnosti je teda na týchto školách veľmi nízka.
Aké sú grandes écoles? Na prípravu koho slúžia?
-- Pod názvom grandes écoles sú zahrnuté tri typy škôl: vysoké inžinierske školy, vysoké obchodné školy a vysoké školy na prípravu stredoškolských profesorov. V zahraničí často do tejto kategórie patria aj iné inštitúcie, ako Ecole Nationale de la Magistrature, ktorá vzdeláva sudcov a prokurátorov, a Ecole Nationale d'Administration, ktorá pripravuje špičky pre štátnu správu a štatisticky aj politickú špičku, ba dokonca kapitánov priemyselných gigantov. Tieto posledné dve školy sa však podstatne líšia od klasických grandes écoles, pretože prijímajú iba študentov, ktorí už úspešne ukončili iný študijný cyklus (napríklad politické vedy alebo nejakú prestížnu inžiniersku školu) a po veľmi prísnom výberovom konaní.
Inžinierske školy sa orientujú na technológie a vydávajú inžiniersky diplom, ktorého udelenie vo Francúzsku prísne kontroluje špeciálna komisia zložená z odborníkov a učiteľov. Obchodné školy pripravujú na rôzne obchodné, marketingové a finančné činnosti v podnikoch. Ecoles normales supérieures (E.N.S.) pripravujú odborníkov na výskum vo vedeckých a v literárnych odvetviach a ich absolventi najčastejšie pracujú ako pedagogicko-výskumní pracovníci na univerzite.
Majú tieto školy aj zahraničných študentov?
-- Z dvoch miliónov študentov vo Francúzsku študuje 80 000 na 220 školách manažmentu a 90 000 na 235 inžinierskych školách. Z týchto škôl vychádza 40 000 absolventov ročne s diplomom master alebo inžinier, z nich viac ako 12 percent tvoria cudzinci.
Ktorá škola je najprestížnejšia? Ktoré francúzske či zahraničné osobnosti vyštudovali na týchto školách?
-- Je samozrejmé, že všetky tieto školy nemajú rovnaké renomé a je ťažké porovnávať HEC (Hautes Ecoles Commerciales) s niektorými obchodnými školami, ktoré nie sú akreditované štátom, alebo porovnávať Ecoles des Mines (Vysokú školu banícku), Polytechnique (Vysokú vojenskú technickú školu) či Centrale (ECP -- Vysokú školu všeobecného inžinierstva v Paríži) s niektorými inými súkromnými inžinierskymi školami. Renomé je spojené s rôznymi aspektmi: predovšetkým je dobré meno vytvorené na základe siete absolventov a ich profesionálnej dráhy. Napríklad dobré meno Parížskeho inštitútu politických vied (Institut des Etudes Politiques de Paris -- Science-Po) je spojené s množstvom slávnych absolventov. Spomeňme napríklad také rôzne osobnosti ako Marcel Proust, Pierre de Coubertin alebo François Mitterrand. Valéry Giscard d'Estaing je absolventom Ecole Polytechnique.
Kritériom na posúdenie kvality školy je najmä uplatnenie absolventov...
-- Sieť absolventov, ktorá často existuje vo forme asociácií, umožňuje ľahšie začlenenie absolventov do profesionálneho života. Niektoré školy majú viac ako storočné asociácie, ktoré zabezpečujú trvalosť väzieb. Reputácia je spojená aj s úrovňou príjmov absolventov, ktorí nastupujú do zamestnania. Vo Francúzsku sú pravidelne uverejňované štúdie, ktoré určujú miesto týchto škôl podľa výšky nástupného platu, času potrebného na začlenenie sa do aktívneho života a výšky platu dva roky po ukončení školy.
Nerobia sa vo Francúzsku takéto rebríčky?
-- Početné štúdie všeobecne známych a renomovaných škôl sú každý rok zverejňované vo forme zoznamov najlepších absolventov, vychádzajúc z predchádzajúcich údajov, ale aj z pohovorov s náborovými agentmi najvýznamnejších spoločností vo Francúzsku. Už mnoho rokov sú HEC, ESSEC, ESCP-EAP, Science-Po a Dauphine na čele pelotónu, pokiaľ ide o vysoké školy manažmentu, za inžinierske sú to Polytechnique, Centrale, Mines (banícka), Ponts a Chaussée (inžinierske staviteľstvo) a Paris-Grignon (inžinierstvo agronómie).
Poslednými zložkami vytvárajúcimi škole dobré meno je intenzita a úroveň výskumu na školách, ako aj ich začlenenie do medzinárodných sietí.
Platí sa za štúdium?
-- Vo všeobecnosti je štúdium na týchto školách spoplatnené. Napríklad na HEC predstavuje školné 7 500 eur ročne, na ESCP-EAP (Ecole Supérieur de Commerce de Paris -- Ecole d'Administration Publique) stojí jeden rok štúdia približne 6 400 eur. Rozdiely v cenách medzi jednotlivými školami sú však omnoho menej dôležité ako rozdiely v ich dobrom mene a mnohí študenti radšej investujú do prestížneho vzdelania, pripravujú sa na prijímačky v prípravných triedach pomaturitného štúdia, organizovaných mimo danej VŠ, alebo sa zapíšu predtým do prvého univerzitného cyklu a potom sa usilujú získať bankovú pôžičku na financovanie ďalšieho štúdia na vyššom stupni (vo všeobecnosti až do výšky 25 000 eur).
Čím je škola prestížnejšia, tým je pre študenta jednoduchšie získať v banke pôžičku bez ohľadu na príjmy jeho rodičov, pôžičku, ktorú splatí po tom, ako sa začlení do aktívneho života. Niektorí zahraniční študenti, aby mohli študovať vo Francúzsku, žiadajú o pôžičky v krajine, odkiaľ pochádzajú.
Je pre priemerného Francúza problém zaplatiť dieťaťu štúdium na takejto škole?
-- Veľká väčšina študentov na Grandes Écoles je však stále z finančne alebo kultúrne dobre situovaných vrstiev francúzskej spoločnosti a elita vytvára ďalšiu elitu, čo mnohých analytikov a sociológov vedie k tomu, že hovoria o tzv. vládnucich kastách.
Badať však veľmi zreteľný posun, pokiaľ ide o tento problém, aspoň čo sa týka finančnej stránky. Napríklad Institut d'Etudes Politiques de Paris (Science-po) vytvoril progresívny systém školného, zohľadňujúci aj špecifiká krajiny pôvodu zahraničných študentov (pre francúzskych a európskych študentov sa školné pohybuje medzi 0 až 4 000 eurami v závislosti od čistého príjmu po zdanení a od počtu členov v domácnosti).
Ako sa poskytujú štipendiá?
-- HEC napríklad ponúka štipendiá na základe sociálnych kritérií (pre francúzskych študentov alebo študentov s pobytom vo Francúzsku) a prospechové štipendiá pre študentov, ktorí už sú držiteľmi zahraničného diplomu typu bakalár. Navyše systém štipendií Eiffel, organizovaný francúzskym ministerstvom zahraničných vecí, sa týka najmä slovenských študentov, ktorí chcú študovať na niektorej grande école. Tento druh štipendia je určený práve pre najlepších študentov z niektorých krajín, najmä zo strednej Európy.
Známa je vaša škola pre štátnu správu ENA, kde študovali viacerí prezidenti a predsedovia vlády...
-- Medzi grandes écoles je nesporne na poprednom mieste Ecole Nationale de l'Administration -- ENA (Vysoká škola pre štátnu správu) a najvyšší politickí predstavitelia, vysoko postavení štátni úradníci, ako aj riadiaci pracovníci najväčších podnikov absolvovali v rámci svojho VŠ štúdia jednu jeho časť na Ecole Polytechnique a vyšší stupeň na ENA, Ecole Normale Supérieure + ENA alebo aj Science-Po + ENA. ENA, napokon tak ako Ecole Normale Supérieure (ENS), je založená na inom princípe ako ostatné spomínané grandes écoles: ide o projekt vzdelávania vyšších štátnych úradníkov (podobne ako ENS vzdeláva vysoko kvalifikovaných profesorov). V období rokov 1974 -- 2002 dvaja z troch prezidentov Francúzskej republiky a deviati predsedovia vlády boli absolventmi ENA.
Môžu ENA absolvovať aj zahraniční študenti?
-- Kandidáti prijatí vo výberovom konaní na ENA sú považovaní za vzdelávajúcich sa úradníkov a z tohto dôvodu dostávajú ako prijatí študenti "plat" predstavujúci približne 1 100 eur mesačne. Francúzi alebo občania krajín Európskej únie sa môžu uchádzať o štúdium, ak sú držiteľmi diplomu zodpovedajúcemu minimálne licenciátu (bakalárskemu diplomu), ale miest je málo (v septembri 2004 ich bolo 48). Existuje však možnosť zápisu pre zamestnancov verejnej a štátnej správy. Napokon, ENA ponúka aj osobitné odborné vzdelávacie cykly pre cudzincov.
Aký je vo Francúzsku rozdiel medzi vysokými školami a univerzitami?
-- Už asi pred pätnástimi rokmi na niektorých z 84 univerzít otvorili, popri prestížnych vysokých školách, úplne nové študijné smery (na úrovni master) a ktorých reputácia sa teraz rovná reputácii vysokých škôl. Boli využité rovnaké prostriedky: reforma podmienok štúdia (študenti sú lepšie zastrešení), vytvorenie profesionálnych partnerstiev (najmä pre organizovanie stáží) alebo aj začleňovanie študentov a absolventov prostredníctvom dynamických asociácií.
Univerzita Paris IX, "Dauphine", špecializujúca sa na riadenie, získala v roku 2004 štatút grand établissement (významného školského zariadenia), ktorý jej oficiálne povoľuje robiť to, čo robila už viac ako dvadsať rokov: pristúpiť k výberu študentov na začiatku štúdia, a možno práve preto ju náboroví agenti zaradili medzi päť najlepších obchodných VŠ. Mnohé študijné odbory ako podnikový manažment, politické vedy, ako aj iné vedecké a technické smery postupujú týmto spôsobom a organizujú prijímacie pohovory, čím obmedzujú počet voľných miest, čo je zjavne v rozpore s vyše storočnými princípmi voľného prístupu na univerzitné štúdium pre každého maturanta.
L'Institut national des langues et civilisations orientales (INALCO alebo "Langues O'" -- Národný inštitút východných jazykov a kultúr) je tiež grand établissement s veľkou reputáciou, ktorý zabezpečuje výučbu približne 90 jazykov a kultúr. Mnohí študenti tohto inštitútu pracujú neskôr v diplomatických alebo vo vedeckých službách.
V oblasti inžinierskych vied boli mnohé školy začlenené do univerzít a boli založené dve technologické univerzity.
Je možné prestúpiť z jednej školy do druhej?
-- Napokon sa objavili aj nové stratégie študentov: maturanti s vynikajúcimi známkami často absolvujú prvý cyklus VŠ štúdia (dva alebo tri roky) na univerzite v blízkosti svojho bydliska, čo znižuje náklady na štúdium, a potom pokračujú na vyššom stupni na niektorej vysokej škole. Takéto akoby "premostenia" sú rozšírené všade vo Francúzsku a sú vyhľadávané samotnými vysokými školami.
Francúzsky bipolárny systém, na jednej strane so svojimi univerzitami a na druhej s vysokými školami, tým prestáva byť nepriechodný, možno kombinovať medzi oboma spôsobmi vzdelávania, čo vyhovuje aj zahraničným študentom.
Existujú aj prestížne súkromné vysoké školy?
-- V oblasti inžinierskych vied je 68 percent vysokých škôl štátnych. No niektoré školy spadajú pod Obchodnú a priemyselnú komoru alebo pod profesionálne federácie.
Obchodné školy sa delia na štyri kategórie: skupina I -- školy akreditované štátom vydávajúce aspoň jeden štátom uznávaný diplom, skupina II -- školy akreditované štátom, ale diplom nie je štátom uznávaný, skupina III -- školy neakreditované štátom, a posledná kategória -- školy začlenené do univerzity.
Ktoré sú najúspešnejšie?
-- Školy skupiny I sú najprestížnejšie (33 súkromných škôl má aj povolenie vydávať svojim absolventom magisterský diplom "master"). Tieto školy sú v prevažnej miere tzv. konzulské (teda organizované obchodnými a priemyselnými komorami).
Oproti tomu najviac hodnotené inžinierske školy sú štátne školy.
Je ťažké porovnávať ich úroveň, pretože reputácia škôl sa posudzuje najmä podľa ich povesti, uplatnenia jej absolventov v praxi a odbornej spôsobilosti učiteľského zboru. V mnohých súkromných školách pracuje veľký počet veľmi skúsených profesorov zo štátneho sektora.
Aké sú podľa vás možnosti slovenského maturanta, ktorý chce ísť študovať do Francúzska?
-- Vo všeobecnosti dobrá úroveň stredného a vysokého školstva na Slovensku, ako aj motivácia študentov sú podmienkami úspechu slovenských študentov, ktorí majú záujem študovať na niektorej francúzskej škole.
Niektoré odbory, ktoré sú vo Francúzsku na vysokej úrovni, napríklad v oblasti štátnej správy a politických vied, môžu byť tiež veľmi prospešné pre slovenských študentov, ktorí sa chcú venovať práci vo verejnej a v štátnej správe alebo v diplomacii, najmä v rámci európskych inštitúcií.
Kontakty:
Veľvyslanectvo Francúzskej republiky na Slovensku venuje veľkú pozornosť projektom slovenských študentov a poskytne im poradenstvo aj v prípade, keď si myslia, že úroveň ich francúzštiny ešte nie je postačujúca.
Oddelenie pre vedeckú a univerzitnú spoluprácu
Tel.: 59 34 77 41
Fax: 59 34 77 99
E-mail: Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebujete mať nainštalovaný JavaScript.
Internetové stránky:
www.france.sk alebo www.ifb.sk
stránky Veľvyslanectva Francúzskej republiky na Slovensku a Francúzskeho inštitútu v Bratislave
www.saia.sk
slovenská stránka s informáciami o štúdiu v zahraničí
www.edufrance.fr
Agence Edufrance: informácie o štúdiu vo Francúzsku
www.egide.asso.fr
Egide: informácie o štipendiách a vzdelávacích programoch
www.education.gouv.fr
oficiálna stránka Ministerstva školstva, vysokoškolského vzdelávania a výskumu