ROZHOVOR
V minulom roku sa aj podnikateľ, ktorý napríklad len zabalil predávaný tovar, považoval za výrobcu obalu. Aké zmeny priniesol nový zákon v tomto roku podnikateľom?
Už od roku 2004 až do roku 2015 sa takéto firmy volali takzvané povinné osoby. V roku 2016 sa začali nazývať výrobcovia obalov, hoci žiadne obaly fyzicky nevyrábajú, len ich používajú pri svojom podnikaní.
Prípadne dovážajú tovar v obaloch zo zahraničia, alebo pri jeho predaji obaly poskytujú. Ide napríklad o toľko spomínané plastové tašky.
Obaly sa teda týkajú veľkého okruhu firiem, ktoré, až na malé výnimky, museli vstúpiť od roku 2016 do takzvaných Organizácií zodpovednosti výrobcov a platiť im za ich služby.
Ak to bola malá firma s malou produkciou obalov, platila obyčajne minimálne paušálne poplatky, ročný či servisný poplatok. Ministerstvo životného prostredia chcelo znížiť v tejto veci byrokraciu, preto stanovilo spodný limit sto kilogramov obalov za rok.
Kto má produkciu obalov do tejto hranice, môže využiť zjednodušený režim. Nejde však o nijaké výrazné znižovanie byrokracie. Skôr by sa dalo povedať, že niečo ubudlo a niečo pribudlo. Ministerstvo takto zrušilo malým firmám len niektoré povinnosti.
Ak má firma do sto kilogramov odpadov, nemusí mať síce zmluvu s Organizáciou zodpovednosti výrobcov, ostatné povinnosti jej však ostali. Firma sa musí aj naďalej registrovať na ministerstve životného prostredia, musí viesť evidenciu a nová byrokracia pribudla aj v tom, že údaje z evidencie musí raz ročne ohlásiť ministerstvu.
Toto sa však týka len naozaj drobných podnikateľov, keďže sto kilogramov obalov sa prekročí veľmi rýchlo.
Aké povinnosti majú firmy napríklad pri nakladaní s ortuťou, batériami alebo pneumatikami?
Nakladaniu s ortuťou je venovaná veľká časť v zákone, keďže ide o špecifický odpad. Čo sa týka iných odpadov, ako sú batérie či pneumatiky, s nakladaním s nimi sa tiež musia dodržiavať špecifické povinnosti.
Je potrebné odovzdať ich spôsobilým firmám, spracovateľom, do sietí spätného zberu alebo na zberné miesta. Všetky údaje treba evidovať a v niektorých prípadoch aj ohlasovať.
Dotkli sa zmeny v zákone aj spoločností, ktoré zbierajú a spracúvajú odpad?
Oblasť spracovateľov odpadu sa výrazne nezmenila. Spracovanie odpadov je viac-menej dlhodobo stabilizované.
Najviac zmien v zákone sa vždy deje v súvislosti s takzvanou rozšírenou zodpovednosťou výrobcov pre obaly, neobalové výrobky, batérie, elektro, pneumatiky a vozidlá.
A špeciálne najviac zmien sa deje hlavne pri obaloch a neobaloch.
A čo takzvaní výrobcovia neobalových výrobkov? Priniesol aj im zákon nejaké úľavy?
Výrobcovia neobalových výrobkov je nezmyselný názov, ktorý nikomu nič nehovorí. Väčšina firiem si môže po jeho prečítaní povedať, že keď nič nevyrábajú, tak sa ich zákon o odpadoch netýka.
Žiaľ, nie je to tak. Ministerstvo životného prostredia takýmto firmám už od roku ???? poriadne sťažilo prácu a pridalo byrokraciu. Neobalovými výrobkami sú napríklad plastové hračky, plastový nábytok, noviny, časopisy či letáky.
A dokonca aj jedálne s „menu lístkami“. Opäť sa teda táto povinnosť vzťahuje na veľký okruh firiem. Ministerstvo si predstavuje, že agendu ohľadne odpadov musí riešiť jedine objednávateľ služby, keďže iba on vie, či tieto produkty skončia v komunálnom odpade alebo nie.
Názor ministerstva sa však v praxi uplatňuje, samozrejme, inak a povinnosť na seba niekedy preberie aj dodávateľ služby. Napríklad tlačiar reklamných letákov.
V zákone nie je nikde napísané, že by tak v rámci služieb zákazníkom nemohol urobiť.
Zuzana Dzvoníková