Byť podriadeným je doživotnou úlohou väčšiny ľudí, byť šéfom je snom väčšiny z nich. Spôsob, ako sa vtipne vyrovnať so svojím žalostným postavením a vykresať iskierku nádeje, ponúka v knihe Házení slonem (Portál, 2003) Stanley Bing, redaktor časopisov Fortune, Esquire či Wall Street Journal. Podtitul knihy Zen a umění, jak zacházet se svým šéfem navodzuje dojem východnej múdrosti, v Bingovej knihe však na povrch preráža skôr západný pragmatizmus a pocit spokojného človeka, ktorý sa celý život dobre baví na svojom okolí.
Autor prakticky v celom texte neustále opakuje, že cesta k vnútornej rovnováhe je zbavenie sa vlastného ega, prirovnáva ho k nafúknutému airbagu, ktorý vám bráni vo výhľade na cestu. "Ste príliš malí na to, aby ste mali právo na vlastné ja. A práve táto skutočnosť je váš najväčší pomocník na ceste k vnútornému mieru a k osvieteniu. Pretože ja znamená poddanstvo." Nadhľad zohral veľkú úlohu nielen pri písaní knihy, je potrebný aj pri jej čítaní či prípadnom uskutočňovaní Bingových nápadov. Spôsob, ako si podmaniť čitateľa, je nielen v humore, ale aj v názornosti, o šéfoch celý čas rozpráva ako o slonoch, ktorí majú aj slonie vlastnosti a ako k slonom k nim musíme pristupovať. Azda môžeme prezradiť zistenie poslednej kapitoly, že v každom z nás je túžba stať sa slonom, kým ju však naplníme, musíme sa naučiť ovládať iné slony.
Kniha je rozdelená ako videohra: od úvodnej časti pre začiatočníkov (sú v nej kapitoly ako Učíme sa sloniemu jazyku, Leštíme slonovi kly, Rozveseľujeme smutného slona a pod.), cez najrozsiahnejšiu časť pre stredne pokročilých (kapitoly ako Lichotíme slonovi: Stupeň druhý, Sugerujeme slonovi, že to bol jeho nápad, Len sa tak so slonom od srdca pobaviť, Hráme so slonom golf, Kritizujeme slona, Keď nás slon na chvíľu prestane mať rád a pod.), až po záverečnú časť pre pokročilých, na záver ktorej konečne príde rad na vytúžené hádzanie slonom.
Na dôkaz vtipnosti tejto publikácie azda stačia spomenuté názvy kapitol, za ktorými nájdeme predovšetkým príručku úspešného intrigána, manipulátora, servilného, no zároveň príjemného a v konečnom dôsledku úspešného človeka. Ak sa vám táto kombinácia nepozdáva, pravdepodobne nie ste vhodným kandidátom ani na čítanie tejto knihy, ani na úspech sprevádzaný starostlivým podliezaním a postupným presadzovaním vlastnej moci. Zadné dvierka si autor nechal pootvorené v konštatovaní, že ani prípadný neúspech nie je v zmysle zenovej tradície prehrou: "Ľudia ako my môžu byť šťastnejší, než môže byť kedykoľvek akýkoľvek slon. Priemerný úradník, ktorý prehltne párok v rožku niekde pri putle, je na tom lepšie. Pretože slony poháňa žiadostivosť. A žiadostivosť znamená trápenie."
StoryEditor