Čínske banky v súčasnom období bezprostredne stoja pred vstupom na burzu. Prvou štátnou finančnou inštitúciou, ktorá plánuje uskutočniť tento krok ešte v máji, bude banka známa v Číne pod skratkou Bo-Comm (Bank of Communications). Emisia jej akcií má predpokladanú hodnotu 2,5 mld. dolárov, pričom predávať sa budú na burzách v Hongkongu a v Šanghaji. Takisto v máji plánuje na burzu vstup prvá súkromná čínska banka Minsheng. Jej ekonómovia počítajú s tým, že akcie -- ktoré budú kótované na hongkonskej burze -- vynesú približne jednu miliardu dolárov.
V čínskych odborných kruhoch sa špekuluje s tým, že ešte pred rozhodujúcim okamžikom Bo-Comm získa ďalšieho silného zahraničného partnera, ktorým by mohla byť americká finančná skupina Citigroup. Tým prvým je britská banka HSBC, ktorá už skôr získala podiel 19,9 percenta. Celú operáciu zabezpečí investičná banka Goldmann Sachs.
Čínsky finančný trh je bezpochyby zaujímavý pre mnohé európske bankové domy. Napríklad britská banka Standard Chartered je v "ríši stredu" aktívna už niekoľko rokov. O spoluprácu s Čínskou bankou (Bank of China) sa intenzívne zaujímajú aj Švajčiari (UBS), Nemci (Deutsche Bank) i Briti (Royal Bank of Scotland).
Vstup na burzu sa všeobecne považuje za dôležitý test stavu čínskeho bankovníctva. Pekinská vláda sa ostatné štyri najväčšie ústavy krajiny snaží ozdraviť už relatívne dlhý čas, i za cenu rozsiahly štátnych injekcií. Čas totiž nečaká, po vstupe do organizácie WTO musí Čína svoj bankový trh zahraničným záujemcom plne otvoriť do roku 2007. Riaditeľ čínskej ceduľovej banky Žu Xiao-Chuan minulý mesiac vyhlásil, že v tomto úsilí už vláda dosiahla značný pokrok a že ďalšími kandidátmi na skorý vstup na burzu sú Bank of China a China Construction Bank.
Vstup prvej čínskej banky na burzu však bude "skúškou ohňom" aj pre samotný čínsky akciový trh. Vlani zaznamenal pomerne značné zníženie hodnoty jednotlivých titulov, pričom obe obchodné miesta -- v Šanghaji a v Šenzene -- získali povesť inštitúcií s vonkoncom nedôslednou kontrolou. Znalci preto tvrdia, že i to bol jeden z dôvodov, prečo sa čínske banky predbežne vzdali smelého cieľa -- kótovania akcií na newyorskej burze. (hn/gaf)

Desať najväčších čínskych obchodných bánk
1. Industrial and Commercial Bank of China 481,3
2. Bank of China 455,8
3. China Construction Bank 324,1
4. Agriculture Bank of China 271,4
5. Bank of Communication 95,8
6. China Merchants Bank 49,1
7. Shanghai Pudong 37,7
8. Minsheng Bank 37,0
9. Huaxia Bank 24,2
10. Shenzhen Development Bank 18,5
Zdroj: HB, údaje sú z 2. štvrťroka 2004, anglické názvy podľa údajov Čínskeho bankového dohľadu (CBRC); bilančná suma v miliardách eúr

Denný prehľad správ emailom

Dostávajte každý deň nové informácie zo sveta politiky, ekonomiky a biznisu.

Pred zadaním e-mailovej adresy si prečítajte pravidlá ochrany osobných údajov a používania cookies. Súhlas na odoberanie noviniek môžete kedykoľvek odvolať.