1. Inzeráty musia povedať všetko
Skladník za 700, účtovník za 1 200. Firmy musia od mája vo všetkých inzerátoch zverejňovať, aký plat ponúkajú. Každá to rieši po svojom. Niekde je napísaný hodinový plat, niekde mesačný, inde je bez benefitov a na ďalšom mieste plat nie je zverejnený vôbec. Firmy totiž stoja pred neľahkou úlohou – ako nalákať nových zamestnancov a nepohnevať si tých súčasných, ktorí často zarábajú omnoho menej. Trh si na túto zmenu stále celkom nezvykol.
2. Ľudí treba hľadať v cudzine
Počuť to zo všetkých strán: Firmám chýbajú šikovní ľudia a na úradoch práce ostali už len takí, čo robiť nechcú. Alebo ich neláka robiť skladníkov, predavačov alebo triedičov zásielok, čo sú zamestnania s najväčším nedostatkom ľudí. Aj preto sa firmy musia obzerať po cudzincoch, napríklad Srboch či Rumunoch. Nie je to jednoduché. Okrem papierovačiek treba vyriešiť jazykovú bariéru, či iné návyky. V mnohých kultúrach sa napríklad kolegovia nezvyknú baviť o súkromí a vyhýbajú sa stretnutiam mimo práce. Niektoré firmy riešia nedostatok zamestnancov aj tak, že investujú do robotov.
3. Horúčavy sú drahé
Tridsať stupňové horúčavy dávajú zabrať nielen zamestnancom, ale aj ich šéfom. Musia skontrolovať klimatizáciu, zabezpečiť dosť pitnej vod,y a niekedy aj upraviť pracovný čas. Všetko sú to náklady navyše, na ktoré si firmy často spomenú až vtedy, keď letná sezóna vrcholí. A tento rok je mimoriadne horúca. Na zamestnancov, ktorí pracujú vonku, sa vzťahujú ešte prísnejšie pravidlá. Mali by mať aj slnečník na únik pred slnkom či sprchu nablízku.
4. Peniaze prichádzajú neskoro
Večným problémom, a to nielen počas leta, je vyplácanie faktúr. Niektoré firmy musia čakať aj tri mesiace, kým im na účte pristanú peniaze od odberateľov. Niekedy sa nedočkajú vôbec a aby prežili, musia siahať do úspor alebo si brať pôžičky. Riešenia sú dve – nerobiť nič a dúfať, že faktúry budú zaplatené. Alebo mať pohľadávky pod kontrolou, chrániť sa formou poistenia pohľadávok a v pokoji dovolenkovať.
5. Na každom rohu sú obmedzenia
S ďalšími obmedzeniami sa stretávajú podnikatelia, ktorí sa chcú presadiť na zahraničných trhoch. Neustále musia sledovať výšku ciel a prepočítavať, či sa im biznis, ktorý pred rokom v cudzine chceli rozbehnúť, oplatí aj dnes. Veľkou výzvou sú aj stretnutia so zahraničnými podnikateľmi, lebo gestá a spôsoby, ktoré sa používajú na Slovensku, môžu v inej krajine spôsobiť poriadny trapas. Napríklad v Aténach znamená pokývanie hlavy zápornú odpoveď, kým u nás vyjadruje súhlas. Pochopenie iných kultúr je preto kľúčom k úspechu.