V roku 2005 som mala uzatvorenú dohodu o brigádnickej práci študenta a dohodu o vykonaní práce. Z uvedených dohôd som neplatila odvody na zdravotné poistenie. Neskôr som uzatvorila pracovný pomer. V zmysle novely zákona o zdravotnom poistení účinnej od 1. septembra 2005 nastali zmeny v platení preddavkov na poistné a poistného na verejné zdravotné poistenie. Ktoré z týchto zmien sa ma týkajú?
-- Dohoda o brigádnickej práci študentov je upravená v § 227 a § 228 Zákonníka práce. Takúto dohodu môže uzavrieť zamestnávateľ so študentom, aj keď predpokladaný rozsah jeho práce nepresiahne 100 hodín v kalendárnom roku.
Na základe tejto dohody nemôže študent pracovať viac ako je priemer polovice určeného týždenného pracovného času, to znamená pri 40-hodinovom týždennom pracovnom čase maximálne 20 hodín za týždeň. Do tohto času sa však nezapočítava čas pracovnej pohotovosti, za ktorú zamestnancovi nepatrí odmena, a pracovná pohotovosť je vykonávaná doma.
Dodržiavanie dohodnutého a najviac prípustného pracovného času sa posudzuje za celý čas, na ktorý bola dohoda o brigádnickej práci študenta uzatvorená, najdlhšie však za 12 mesiacov. Zamestnávateľ je povinný uzatvoriť ju písomne, pretože inak je neplatná.
Dohoda o brigádnickej práci študentov sa uzatvára na dobu určitú, prípadne na neurčitý čas. Jej neoddeliteľnou súčasťou je potvrdenie štatútu študenta. Poistné na zdravotné poistenie vysokoškolák-brigádnik od 1. septembra 2005 neplatí, ak jeho príjem z tejto činnosti nedosahuje polovicu minimálnej mzdy, teda v súčasnosti 3 250 Sk mesačne.
Z dohody o brigádnickej práci študenta zamestnávateľ neplatí ani poistné na zdravotné, ani na garančné poistenie a ani poistné do rezervného fondu solidarity. Zamestnávateľ však za vysokoškolského študenta-brigádnika platí poistné na úrazové poistenie, a to vo výške 0,8 percenta z neobmedzeného vymeriavacieho základu.
Dohoda o vykonaní práce je upravená v § 226 Zákonníka práce. Zamestnávateľ ju môže uzatvoriť s fyzickou osobou, ak predpokladaný rozsah práce, na ktorú sa táto dohoda uzatvára, nepresahuje 300 hodín v kalendárnom roku. Do predpokladaného rozsahu práce sa započítava aj práca vykonávaná zamestnancom pre zamestnávateľa na základe inej hodnoty o vykonaní práce. Táto dohoda sa tiež uzatvára písomne, pretože inak je neplatná.
Fyzická osoba vykonávajúca práce iba na základe dohody o vykonaní práce sa za zamestnanca nepovažuje. Z toho vyplýva, že zamestnávateľ za tieto fyzické osoby poistné na nemocenské poistenie, na invalidné poistenie, na zdravotné poistenie, poistné na poistenie v nezamestnanosti ani poistné na garančné poistenie a poistné do rezervného fondu solidarity neplatí. Zamestnávateľ za nich platí iba poistné na úrazové poistenie vo výške 0,8 % z neobmedzeného vymeriavacieho základu.
Tieto odvody neplatí ani fyzická osoba zamestnaná iba na základe dohody o vykonaní práce aj jej príjem nedosahuje polovicu mesačnej minimálnej mzdy, to znamená 3 250 Sk mesačne.
Novela zákona č. 580/2005 Z. z. o zdravotnom poistení účinná od 1. septembra 2005 prináša viaceré zmeny v platení preddavkov na poistné a poistného na verejné zdravotné poistenie. Rozčlenila ho na povinné a dobrovoľné verejné zdravotné poistenie. Zmeny sa týkajú všetkých súčasných kategórií poistencov zdravotných poisťovní.
Zamestnávateľ z odmeny vyplácanej na základe uzatvorenej dohody o vykonaní práce a dohody o brigádnickej práci študentov zdravotné poistenie neplatí od začiatku roka 2005. To, či z odmien vyplatených z uzatvorených dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru nebudú platiť zdravotné poistenie aj prijímatelia týchto odmien, závisí nielen od ich výšky (od 1. septembra 2005 je minimálnou hranicou polovica minimálnej mzdy, t. j. do konca roka 2005 suma 3 250 Sk), ale najmä od zaradenia poistenca do príslušnej kategórie platiteľov.
Zhrnutie:
Štát bude zdravotné poistné platiť aj za študentov, dôchodcov a ďalšie skupiny osôb, ktoré nie sú zamestnancami ani SZČO a majú príjem z dohôd o vykonaní práce alebo dohôd o brigádnickej práci študentov nižší ako minimálna mzda.
V prípade ak ich príjem z dohôd za september až december 2005 dosiahne sumu 13 000 Sk, sú povinní po skončení roka 2005 podať ročné zúčtovanie a zaplatiť poistné z dosiahnutého príjmu. Príjem takýchto osôb z dohôd od januára do augusta 2005 sa do ročného zúčtovania započítavať nebude, bez ohľadu na jeho výšku.
Od 1. septembra 2005 (teda prvýkrát pri výpočte odvodov z miezd za september 2005) sa spresňuje definícia vymeriavacieho základu zamestnanca. Vymeriavací základ zamestnanca je daný ako celý jeho príjem dosiahnutý z činnosti zamestnanca a podliehajúci dani z príjmu. Zákon taxatívne stanovuje, ktoré zložky príjmu sa do vymeriavacieho základu nezapočítavajú, ako napr. odstupné a odchodné, náhrada za pracovnú pohotovosť, príspevok zo SF atď.
StoryEditor