Napriek mladému veku toho stihla už veľa. Študovala na Slovensku i v zahraničí, robila v televízii, ako hovorkyňa politickej strany, zástupkyňa obchodnej firmy v Číne, spoluautorka a organizátorka súťaží krásy, majiteľka siete obchodov s vínom, ako manažérka komunikačného odboru pre vládu a mnoho iného. Dnes je Dana Kršáková šéfkou externej komunikácie a hovorkyňou Slovenského plynárenského priemyslu.

Aktívna žena
Odmalička bola vedená k aktívnemu životu. Už ako desaťročná sa popri štúdiu venovala príprave na vrcholovú atletiku, a po tréningoch si ešte "odskočila" do ľudovej školy umenia. Všemožným aktivitám sa venovala aj na strednej škole. Keď ich magazín Veget vyhral súťaž stredoškolských časopisov, dostala sa na exkurziu do STV. Tam viedli aj jej prvé kroky počas štúdia žurnalistiky. "Od prvého ročníka na vysokej škole som vždy niekde aj robila," hovorí.
V televízii však svoju budúcnosť nevidela, viac ju lákala tlač a písané slovo. Potom prišla iná zaujímavá príležitosť. Ako študentka žurnalistiky sa dostala k ponuke na miesto tlačovej tajomníčky politickej strany. "Dovtedy som až tak veľa o Demokratickej strane nepočula, bola to neparlamentná strana, mala však ambície do budúcnosti. Rozhodla som sa však túto ponuku využiť, a tak som sa prvýkrát dostala k reálnej, dlhodobej práci. Bola to pre mňa obrovská škola života," spomína. Aj keď politika vyniesla mená ako Ivan Mikloš, Ľudovít Kaník či Pavel Hagyari neskôr vyššie, strana sa po dvoch rokoch nakoniec do parlamentu nedostala.
"Mala som 21 a veľkú túžbu odísť na druhý koniec sveta," vysvetľuje Dana Kršáková svoje vtedajšie rozpoloženie. Prišla jej teda vhod ponuka vzdialených známych, ktorí potrebovali obchodnú zástupkyňu v Pekingu. Jej úlohou bolo vybavovať obchodnú agendu firmy a vyberať tovar, ktorý potom naložili na lietadlo či loď a poslali na Slovensko. "Pre mladú babu to bolo absolútne úžasné. Veľmi mi však chýbala rodina, maily sa vtedy ešte bežne nepoužívali a telefonáty boli drahé."
Čínu o päť mesiacov vymenila za USA. Svojou analýzou slovenského mediálneho prostredia sa jej totiž podarilo presvedčiť americkú porotu, a tak získala štipendium na žurnalistickú stáž na univerzite v Južnej Karolíne. "Z Číny do Ameriky, to bol to pre mňa kultúrny šok. V 90. rokoch neboli pobyty vo vzdialenom zahraničí také bežné ako dnes. Obe krajiny mi dali veľa," hovorí.

Ženy a víno...
Na Slovensko sa vrátila dokončiť si školu a pracovný život sa mohol začať naplno. Prvým zamestnaním po škole bol Artfilm, kde pri prípravách filmového festivalu využila svoje žurnalistické schopnosti. Organizačné zas vtedy, keď sa s kamarátkou, po vlastných skúsenostiach z modelingovej brandže, rozhodli usporiadať súťaž Miss Považia. "Bol to môj prvý celkom samostatný projekt. My dve sme si zorganizovali všetko od práce s dievčatami cez kvalitný program, propagáciu, zvučné mená do poroty až po získanie sponzorov. Dievčatá predvádzali šaty od japonského návrhára aj dnes vychyteného českého tvorcu Josefa Klíra. Ako prví sme zaviedli promenádu v dvojdielnych plavkách. Odvtedy ich začali používať aj ,veľké missky´," hovorí s úsmevom. Víťazkou prvého ročníka sa stala Andrea Verešová. Kontakty z Miss jej priniesli ďalšie zamestnanie v Bratislave - dva roky pôsobila v dcérskej spoločnosti Markízy, pracujúcej so značkou úspešnej televízie.
Krátko po skončení školy stihla ešte v rodnom Trenčíne otvoriť prvý obchod s vínom. "Od osemnástich rokov žijem v Bratislave, ale do Trenčína jazdím za rodinou. Výhodou bolo, že do Trenčína všetko prišlo tak s dvojročným oneskorením. Nebolo teda také ťažké rozpoznať medzery na trhu. Dnes sa mi tá myšlienka nezdá prevratná, ale vtedy to bolo nevídane úspešné, ľudia stáli v radoch pred obchodom," spomína dnes a hovorí, že hlavne prvý obchod v centre Trenčína bol vždy jej srdcovkou. Postupne si ich otvorila ešte pár. Dnes už však nemá čas venovať sa im osobne.

...vymenila za plyn
V roku 2001 po ukončení komunikačného projektu ku konferencii premiérov európskych krajín smerujúcich do NATO pre Úrad vlády stála na životnej križovatke. Uvažovala, že zakrátko odíde žiť do zahraničia, takže jej prišla vhod informácia, že Slovenský plynárenský priemysel hľadá päťmesačný záskok za hovorkyňu na materskej. Po pohovore dostala na rozmyslenie jeden deň, a nastúpila.
Z krátkej zastávky sa nakoniec stalo trvalé pôsobisko. Dnes je na svojom poste už takmer šesť rokov, turbulentnú prácu hovorcu mediálne vyťaženého podniku zatiaľ zvláda a stále v nej nachádza niečo nové. "V čase môjho nástupu sa SPP transformoval zo štátneho podniku na akciovku, neskôr prišla privatizácia, reštrukturalizácia, právne rozdelenie spoločnosti. Stretávali sme sa s kauzami z minulosti, nevyhnutným zvyšovaním cien, ani zmiešané štátno-súkromné vlastníctvo nenechá komunikačné oddelenie uspať," vysvetľuje.
Ako sama priznáva, práci venuje neuveriteľné množstvo času. "Idem na plný plyn," smeje sa na prirovnaní, aj keď priznáva, že žiadny človek nie je perpetuum mobile. V poslednom čase si uvedomila, že si chce nájsť viac priestoru aj na seba a svojich blízkych. "Pritom to vôbec nemusí ísť na úkor práce, skôr naopak. Je to len o lepšom časovom manažmente. Som presvedčená, že sa to pozitívne prejaví aj spätne, v pracovných výkonoch," hovorí.
Na svojom súčasnom poste našla dobré uplatnenie a perspektívu. "V SPP som sa dostala, obohatená o skúsenosti aj z iného prostredia, opäť ku komunikácii a médiám. Teda k tomu, čo ma bavilo odjakživa," hovorí. Najbližší rok - dva vidí prácu v SPP stále ako výzvu. "Je tu priestor čo zlepšovať, popri operatíve sa chcem viac venovať koncepčnej práci. Časom, neskôr, možno ja aj SPP budeme potrebovať nové výzvy," uzatvára.

Žiť naplno
Recept, ako dosiahnuť úspech, je podľa nej v tom, robiť všetko naplno. "Je rozumnejšie, aby človek po škole toho vyskúšal viac a zistil, čo ho najviac oslovuje. Myslím si, že keď niekoho práca baví, robí ju úplne ináč, ako keď ju robí len za plat. Preto je dôležité počúvať, kam ho to skutočne ťahá. A mladí ľudia bez záväzkov ešte majú najviac možností, môžu začať s čímkoľvek a prakticky kdekoľvek na svete," hovorí.
Stres odbúrava športom, rada behá, lyžuje či hrá tenis. Keďže športuje odmalička, nemá ho spojený s námahou, ale radosťou. Život by si nevedela predstaviť ani bez cestovania, pracovne či súkromne už navštívila množstvo zaujímavých krajín od Číny cez Hongkong, Austráliu, Mexiko Kubu až po Azerbajdžan. "Vždy, keď sa vrátim z iného prostredia, viem sa na pracovné problémy, a vôbec všetko pozrieť z iného pohľadu, nadýcham sa iného vzduchu. Cestovanie je výborná vec na relax mysle a získanie objektívnejšieho pohľadu, život nie je len o Slovensku a našich problémoch," hovorí.

Čo mám rada...
- slnko na oblohe aj v duši
- kuchyňu s dobrým vínom
- inšpiráciu
- ruže v polopuku

...a čo nie
nad tým sa nerada zamýšľam