Takzvaný konečný užívateľ „vstúpil“ do podnikateľskej praxe najmä v súvislosti s protischránkovým zákonom. Ten od minulého roka prikazuje firmám – ak chcú obchodovať so štátom – povinnosť identifikovať svojich konečných užívateľov, to znamená odkryť skutočných vlastníkov. Sú to osoby, ktoré firmu reálne ovládajú alebo kontrolujú a v prospech ktorých spoločnosť vykonáva svoju podnikateľskú činnosť. Európska únia rovnako ako Spojené štáty v posledných rokoch bojujú proti daňovým únikom aj zvyšovaním množstva povinností pre firmy. Jedným z opatrení je zverejňovanie ich vlastníckej a organizačnej štruktúry a ich skutočných majiteľov.

Zmenené podmienky
V duchu spomínanej filozofie pribudla v tomto roku firmám ďalšia regulácia. Od marca roku 2018 totiž platí novela zákona o praní špinavých peňazí, ktorá zaviedla povinnosť identifikovať skutočných vlastníkov už takmer všetkým právnickým osobám.

Výnimkou sú iba subjekty verejnej správy, ako napríklad obce alebo firmy zapísané do registra partnerov verejného sektora.

Po novom musia spoločnosti evidovať údaje o konečnom užívateľovi aj vo svojej internej dokumentácii, musia ich pravidelne aktualizovať a archivovať počas päťročného obdobia. Účelom je zamedziť, aby sa totožnosť skutočných vlastníkov firiem neskrývala za komplikovanú štruktúru spoločností.

Údaje navyše
Na rozdiel od protischránkového zákona však novela o špinavých peniazoch neupravuje postup, ako má firma zistiť a preukázať, kto je skutočný vlastník. Určuje iba to, aké údaje treba...