Životné poistenie ako daňovo uznaný výdavok
Zamestnávateľ môže podľa § 19 ods. 3 písm. l) zákona o dani z príjmov s účinnosťou od 1. januára 2006 zahŕňať do daňových výdavkov nielen príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie, ktoré platí za zamestnancov, ale aj príspevky na účelové sporenie a životné poistenie, ktoré hradí za svojich zamestnancov. Najviac však do výšky 6 percent zo zúčtovanej mzdy a náhrady mzdy zamestnanca, ktorý je účastníkom takéhoto sporenia. Je uplatnenie tohto výdavku zamestnávateľa podmienené tým, aby mal zamestnanec uzatvorenú zmluvu, na základe ktorej si prispieva na jednu z troch vyššie uvedených foriem -- doplnkové dôchodkové, účelové sporenie alebo životné poistenie? Ako možno chápať túto podmienku:
1. Uznanie príspevku zamestnávateľa na životné poistenie alebo na účelové sporenie do daňových výdavkov je podmienené platením si životného poistenia alebo účelové sporenia aj samotným zamestnancom?
2. Stačí, ak si zamestnanec prispieva iba na doplnkové dôchodkové sporenie, a potom mu môže zamestnávateľ prispievať aj na životné poistenie alebo na účelové sporenie alebo naraz na všetky tri poistenia, hoci si zamestnanec prispieva iba na doplnkové dôchodkové sporenie?
3. Ak zamestnávateľ platí životné poistenie zamestnancovi a zamestnanec si na životné poistenie neprispieva, nie je to daňovo uznaný náklad do výšky 6 percent mzdy a náhrady mzdy?
-- Do 31. decembra 2005 ustanovenie § 19 ods. 3 písm. l/ zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov umožňovalo do daňových výdavkov zahrňovať iba príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie (DDS) platené zamestnávateľom za zamestnancov.
S účinnosťou od 1. januára 2006 sa rozšírila možnosť uplatnenia daňových výdavkov podľa § 19 ods. 3 písm. l) zákona o dani z príjmov aj o príspevky na účelové sporenie a životné poistenie platené zamestnávateľom za svojich zamestnancov, a to v úhrne do výšky 6 percent zo zaúčtovanej mzdy a náhrady mzdy zamestnanca, ktorý je účastníkom tohto sporenia.
V ustanovení § 19 ods. 3 písm. l/ sa uvádza, že daňovým výdavkom sú príspevky na DDS, ktoré platí zamestnávateľ za zamestnancov podľa osobitného predpisu (zákon č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení) a príspevky na účelové sporenie a životné poistenie (zákon č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve), ktoré platí zamestnávateľ za zamestnancov. Tieto príspevky je možné uznať v úhrne najviac do výšky 6 percent zo zúčtovanej mzdy a náhrady mzdy zamestnanca, ktorý je účastníkom týchto sporení.
Ako z tohto ustanovenia vyplýva, podmienkou pre daňové uznanie týchto príspevkov platených zamestnávateľom za zamestnancov je účasť zamestnanca na sporení alebo poistení, ktorú preukáže uzatvorením zmluvy medzi zamestnancom a tým subjektom poskytujúcim DDS alebo účelové sporenie alebo životné poistenie, na ktoré zamestnávateľ platí príspevky.
Zhrnutie:
1. Uznanie príspevku zamestnávateľa na životné poistenie alebo na účelové sporenie do daňových výdavkov je podmienené platením si životného poistenia alebo účelového sporenia aj samotným zamestnancom.
2. Nestačí, ak si zamestnanec prispieva iba na DDS, aby mu zamestnávateľ mohol prispievať aj na životné poistenie alebo na účelové sporenie alebo naraz na všetky tri poistenia. Ak si zamestnanec prispieva iba na DDS, zamestnávateľ môže uplatniť do daňových výdavkov v súlade s § 19 ods. 3 písm. l/ zákona o dani z príjmov len príspevky na DDS, ktorá platí za zamestnanca.
3. Ak zamestnávateľ platí životné poistenie zamestnancovi a zamestnanec si na životné poistenie neprispieva, ide o nedaňový výdavok zamestnávateľa.
StoryEditor