Letné shakespearovské slávnosti na pražskom i bratislavskom hrade vytvorili peknú tradíciu -- účinkujú v nich spoločne slovenskí aj českí herci. Tento štýl určila už prvá z pražských inscenácií, Zkrocení zlé ženy -- slovenský režisér Vlado Strnisko obsadil do úlohy padovského mešťana Battistu Mariána Zednikoviča a do úloh jeho dcér Annu Javorkovú a Dianu Mórovú.
Mám to potešenie participovať na shakespearovských letných slávnostiach ako slovenský prekladateľ, a navyše mi v Prahe dobre padlo stretávať sa každý večer s bratislavským kamarátom Mariánom Zednikovičom -- nečudo teda, že som chodil na všetky pražské predstavenia "Zkrocenky". Prvé dve-tri som si pozrel v hľadisku, no postupne som sa aj počas predstavenia zdržoval čoraz dlhšie v zákulisí: bol tam kvalitný bufet. Z hľadiska využívania bufetu má Shakespearova hra ideálnu stavbu. Na javisku ustavične strieda jedna skupinka postáv druhú, a tá vystriedaná sa môže posilňovať v pravidelných intervaloch: v bufete som na Mariána čakával vždy s ďalšou rundou koňaku. Jeho výkonu to nijako neškodilo. Naopak. Moja žena, ktorú som tam v jeden večer vzal a nechal v hľadisku, zatiaľ čo ja som zmizol v zákulisí, bola po predstavení absolútne nadšená. "Vedela som, že je Marián Zednikovič skvelý herec," jasala, "ale netušila som, že vie dosiahnuť v rámci jedného predstavenia až také herecké rozpätie. Úžasné, ako jeho výkon rástol, ako sa jeho postava vyvíjala zakaždým, keď sa zjavil na javisku v ďalšom výstupe! Vždy dokonca dokázal aj zmeniť farbu v tvári!"
Marián Zednikovič svoje geniálne rozpätie potvrdil, žiaľ, tým najsmutnejším spôsobom: farba v jeho tvári sa zmenila naposledy. Ešte sme sa nestačili poriadne rozlúčiť s Karolom Spišákom -- a už sme museli vyprevadiť ďalšieho priateľa. Pane Bože, čo sa to deje? Vari si zakladáš v nebi slovenské divadlo?
StoryEditor