Tvorivosť sprevádza častejší výskyt psychických porúch. Vyplýva to zo životopisu nejednej veľkej postavy umenia a vedy. No jedna vec sú životopisy, iná odborný experiment. Urobil ho tím Terrencea Kettera zo Stanfordskej univerzity v USA. Ako prví preukázali, že deti s bipolárnou psychickou poruchou alebo tie, ktorým hrozí, že ju zdedili po rodičoch, dosahujú oveľa lepšie výsledky v teste tvorivosti ako zdravé deti rodičov bez nej. Bipolárna porucha, pod starším názvom maniodepresívny syndróm, sa vyznačuje dramatickými výkyvmi nálad, energie a schopnosti riadne fungovať v osobnom i pracovnom živote. Už v minulosti ju mnohí spájali s tvorivosťou. Naozaj: umelci, spisovatelia a publicisti ňou trpia dva- až trikrát častejšie ako iní ľudia. Ketter v roku 2002 uverejnil štúdiu, podľa ktorej sa zdraví umelci osobnostne viac podobajú pacientom s týmto syndrómom ako zdravým ľuďom. Teraz s kolegami porovnal 40 takých pacientov a 40 ich detí s 18 zdravými dospelými a 18 ich zdravými deťmi. Polovica detí rodičov s maniodepresívnym syndrómom mala rovnakú poruchu, druhá polovica trpela nedostatkom pozornosti / hyperaktivitou (ADHD), ktorá sa javí ako skorý príznak maniodepresie. Rodičia s bipolárnou poruchou sa v štandardnom teste tvorivosti prejavili až o 120 percent tvorivejší ako zdraví rodičia, deti s bipolárnou poruchou o 107 percent a hyperaktívne deti o 91 percent tvorivejšie ako zdravé deti. Prekvapil malý rozdiel medzi deťmi s maniodepresívnym syndrómom a ich hyperaktívnymi rovesníkmi. Samotná mánia očividne tvorivosť neživí. Na druhej strane, čím dlhšie deti trpeli poruchou, tým nižšie skóre dosiahli (to však klesá s vekom aj zdravím). Bipolárna porucha podľa všetkého dlhodobo tvorivosť eroduje, asi pre deficity v bežnom živote, ktoré ju znemožňujú náležite využiť. Ketter s kolegami sa domnievajú, že k tvorivosti vedie nespokojnosť s vlastným stavom a odhodlanie a mobilizácia energie prekonať chorobu.
Zdroj: Journal of Psychiatric Research, November 2005
StoryEditor