Alternatívou pre prerozdeľovací systém je kapitalizačný systém, v ktorom zamestnanci sami zbierajú peniaze na svoj dôchodok, platia odvody vo forme poplatkov z výplaty. Kapitalizačné systémy môžu byť dobrovoľné alebo povinné a inštitúcie, ktoré disponujú prostriedkami pochádzajúcimi z odvádzaných poplatkov, môžu byť súkromné, ale aj štátne.
Žiadna reforma sociálneho zabezpečenia nie je definitívnym a konečným riešením situácie v konkrétnej spoločnosti. Preto sme sa snažili zovšeobecniť poznatky o možných súvislostiach a rizikách fungovanie dôchodkových fondov v sociálnom systéme.
Dosah reformy
Jednou zo základných výhod fondov je, že obyvatelia sú nútení do nich prispievať. Ich nevýhodou je, že nie vždy majú dosah na všetky vrstvy obyvateľstva. Nie každý je schopný vždy a pravidelne platiť za čokoľvek najmä v čase ekonomickej recesie. Okrem toho netreba zabúdať, že výška dôchodku v sporivom systéme je závislá od veľkosti príspevkov, pravidelnosti a nepretržitosti platieb. Koľko finančných prostriedkov sporiteľ do fondov vloží, toľko z nich dostane. Ako existuje zákon zachovania hmoty, existuje aj zákon zachovanie peňazí. Neexistuje dôvod, prečo by malo z mála peňazí vzniknúť viac peňazí.
Mimo sa niekedy môžu ocitnúť ľudia, ktorí majú príjmy v inej forme ako mzdy - sú to nikde neevidované hotovostné platby. Okrem toho so systémom povinných odvodov do dôchodkových fondov nie sú kompatibilné osoby, ktoré majú nepravidelný príjem v podobe honorárov, alebo odmien na základe jednorazových zmlúv. Sú to všetky osoby, ktoré pracujú v sfére sivej a čiernej ekonomiky. So systémom nie sú úplne kompatibilné ani matky na materskej dovolenke, ktoré nemajú na tejto dovolenke vždy rovnaké príjmy.
Do fondov budú dlhodobo chorí ľudia prispievať menej, ako keď boli zdraví. Pravidelné platby si nebudú môcť dovoliť ani osoby, ktoré nebudú dostávať po odchode z jedného zamestnania do iného zamestnania isté obdobie mzdu. Prvoradými budú pre nich platby za tovary a služby, ktoré sú nevyhnutné kvôli zachovaniu akej-takej životnej úrovne.
Výber a prevod peňazí
Organizácia včasného a presného prevodu finančných prostriedkov je jedným z "úzkych miest" dôchodkovej reformy v mnohých krajinách. Nedokonalosť systému výberu a prevodu môže byť v protiklade so záujmami štátu, ale aj klientov spoločností, ktoré spravujú úspory. Prevody sa vo svete organizujú podľa rôznych schém, buď cez daňové inštitúcie, štátny dôchodkový fond, cez klíringový dom alebo priamo medzi účtom zamestnávateľa a účtom správcovej spoločnosti. V každom systéme vznikajú špecifické problémy, ktoré vážne ovplyvňujú veľkosť úspor, alebo spôsob riadenia a investovania nasporených finančných prostriedkov.
Prevody cez štátne inštitúcie sa spájajú nasledujúcimi problémami. Prvým je značné časové oneskorenie pri prevodoch finančných prostriedkov, teda veľký časový úsek od prevodu k pripísaniu finančných prostriedkov na účet konkrétneho dôchodkového fondu. Napríklad vo Veľkej Británii sa veľkosť povinných platieb stávala známa až o tri mesiace po skončení finančného roku. Až potom sa peniaze posielali do štátneho dôchodkového fondu a dôchodkových fondov. Pomalé spracovanie údajov viedlo k oneskoreniu od 12 do 18 mesiacov. Znamená to, že peniaze sa znehodnocujú o infláciu a stráca sa výnos.
Okrem toho sa môže vyskytnúť nesúlad medzi sumami, ktoré sa rozdeľujú medzi sporiteľmi. V dôsledku toho bol napríklad dlh štátu voči poľskému Zakladu ubezpecien socialnych (Poľská sociálna poisťovňa) až tri miliardy USD a neraz sa reštrukturalizoval. Prevod priamo na individuálne účty môže byť spojený s tým, že zamestnávateľ vyberie za zamestnanca správcu fondu, alebo priamo určitý fond.
Ďalším problémom môže byť aj to, ak verejný alebo súkromný zamestnávateľ bude meškať s platbou, alebo nezaplatí vôbec. Peniaze určené pre sporenie na dôchodok môžu však zostať zmrazené vo firme kvôli jej konkurzu či vyrovnaniu s jej veriteľmi.
Evidencia platieb
Evidencia finančných prostriedkov v systéme mediátorov medzi sporiteľom a dôchodkovým fondom si vyžaduje technické zabezpečenie a nároky naň. Pri nedokonalých systémoch sú možné chyby a omyly. Napríklad v Austrálii existuje problém stratených alebo bezprizorných finančných prostriedkov. Týka sa to napríklad prevodov finančných prostriedkov z fondu do fondu. Pri prevode z fondu do fondu v Austrálii správcovia dávali sporiteľovi peniaze v hotovosti. Tí ich míňali. Kvôli tomu sa skomplikoval prechod z fondu do fondu. Mnohí ľudia, najmä tí, ktorí si odkladali malé sumy, zabudli na to, že si sporili na dôchodok. V Austrálii zostalo na účtoch celkovo nezaopatrených šesť miliárd austrálskych dolárov. Skúsenosti Veľkej Británie sú dôkazom, že nikto nezostáva ušetrený pred technickými chybami.
To je predpokladom toho, že môžu vzniknúť spory týkajúce sa aktuálneho stavu dôchodkového účtu. Nemusí to byť len kvôli technickým chybám, ale aj kvôli nízkej vzdelanosti predajcov dôchodkov, ale aj samotných sporiteľov. Aj kvôli tomu existuje dôchodkový ombudsman, ktorý plní funkciu mimosúdnej regulácie sporov týkajúcich sa dôchodkov.
| Hrubé dôchodkové záväzky rozvinutých krajín, v % k HDP | ||||||
| Rok | USA | Japonsko | Veľká Británia | Francúzsko | Nemecko | Taliansko |
| 1990 | 66,6 | 68,3 | 43,4 | 39,5 | 41,4 | 11,6 |
| 1995 | 74,2 | 86,6 | 60,5 | 62,9 | 57,1 | 132,4 |
| 2000 | 58,7 | 133,1 | 55,6 | 65,2 | 60,9 | 120,4 |
| 2001 | 58,7 | 141,5 | 50,4 | 64,5 | 60,5 | 117,8 |
| Prameň: OECD Statistics, Finance Fiscal Balances and Public Indebetness – E074 Annex, Table 33. General | ||||||
| Makroekonomické a mikroekonomické výsledky základného variantu | ||||||||||
| 2005 | 2010 | 2020 | 2030 | 2040 | 2050 | 2060 | 2070 | 2080 | 2100 | |
| Makroekonomické kritériá | ||||||||||
| Odvod (% hrubej mzdy) | 28,0 | 28,0 | 28,0 | 28,0 | 28,0 | 28,0 | 28,0 | 28,0 | 28,0 | 28,0 |
| Príjmy (% HDP) | 8,5 | 8,4 | 8,4 | 8,4 | 8,4 | 8,4 | 8,4 | 8,4 | 8,4 | 8,4 |
| Výdavky (% HDP) | 8,4 | 8,0 | 8,2 | 9,1 | 11,0 | 12,4 | 12,7 | 12,5 | 12,6 | 13,0 |
| Saldo (% HDP) | 0,2 | 0,4 | 0,2 | -0,7 | -2,6 | -4,0 | -4,3 | -4,3 | -4,0 | -4,5 |
| Kumulované saldo (% HDP) | 0,3 | 2,4 | 6,3 | 4,4 | -12,0 | -42,7 | -88,5 | -127,2 | -166,2 | -244,1 |
| Celkový náhradný priemer (%)* | 42,1 | 39,7 | 37,4 | 37,0 | 37,9 | 38,2 | 37,9 | 38,0 | 38,2 | 38,0 |
| Mikroekonomické kritériá | ||||||||||
| Muž – s priemernou mzdou | ||||||||||
| Hrubý náhradný pomer (%) | 64,6 | 62,0 | 57,8 | 57,4 | 57,3 | 57,2 | 57,2 | 57,2 | 57,2 | 57,1 |
| Vnútorná miera výnosu (%) | 6,3 | 6,4 | 6,4 | 6,0 | 5,6 | 5,5 | 5,5 | 5,6 | 5,6 | 5,7 |
| Žena – s priemernou mzdou | ||||||||||
| Hrubý náhradný pomer (%) | 82,4 | 76,7 | 66,5 | 63,0 | 62,9 | 62,9 | 62,8 | 62,8 | 62,8 | 62,8 |
| Vnútorná miera výnosu (%) | 7,5 | 7,6 | 7,4 | 6,7 | 6,3 | 6,2 | 6,2 | 6,1 | 6,1 | 6,2 |
| * pomer priemerného starobného dôchodku k priemernej hrubej mzde v ekonomike | ||||||||||
| Zdroj: Bezděkova expertná skupina | ||||||||||
| Niektoré stanoviská zástupcov politických strán | |||||
| ČSSD | KDU-ČSL | KSČM | ODS | US-DEU | |
| Zvýšenie vekovej hranice | áno | áno | nie* | áno | áno |
| odchodu do dôchodku | 65 rokov | 65 rokov | 65 rokov a viac | 65 rokov a viac | |
| Porovnanie podmienok platenia | |||||
| poistného pre rôzne typy zmlúv | áno | áno | áno | áno | áno |
| Odstránenie | nie (zachovanie | ||||
| zvýhodnenia OSVČ | áno | áno | áno | stavu r. 2006) | |
| Zavedenie stropu | áno | áno | nie | áno | |
| na platenie poistného | 5-násobok | 3-násobok | 3-násobok | ||
| priemernej | priemernej | priemernej | |||
| hrubej mzdy | hrubej mzdy | hrubej mzdy | |||
| * v prípade 1. Stáleho prepadu v demografickom vývoji; 2. Zníženie vysokej nezamestnanosti a predlženie veku dožitia | |||||
| sa priemeru EÚ zvyšovanie možné od roku 2030 postupne na 65 rokov | |||||
| OSVČ – osoba samostatně výdělečne činná | |||||
Základný variant (vývoj súčasného dôchodkového systému v ČR bez reformy)
Ide o projekciu vývoja dôchodkového systému za predpokladu, že by nedošlo k žiadnym legislatívnym zmenám a vláda by sa držala iba minimálnej valorizácie dôchodkov stanovenej zákonom.
Niektoré postoje politických strán
Na rokovaní expertov sa medzi zástupcami politických strán uskutočnila debata aj k niektorým kľúčovým návrhom zmien v dôchodkovom systéme. Tabuľka zobrazuje postoje politických strán k uvedenýmnávrhom.