Exportéri ropy už peniaze nerozhadzujú

Hoci svet už niekoľko mesiacov sužujú vysoké ceny ropy, producenti tejto strategickej suroviny sa na súčasnú situáciu sťažovať nemôžu. No na rozdiel od posledného ropného boomu v osemdesiatych rokoch sa už poučili. Zatiaľ čo pred vyše dvadsiatimi rokmi považovali extra príjmy z predaja čierneho zlata za akúsi "výhru v lotérii" a tieto peniaze vo veľkom míňali, dnes sú pri rozhodovaní o investíciách obozretnejší.

Investície ostávajú doma
Rozdiel je aj v tom, kam peniaze smerujú. Kým v osemdesiatych rokoch si bohatí arabskí šejkovia kupovali luxusné nehnuteľnosti v zahraničí, v posledných rokoch sa sústreďujú na vlastnú krajinu. Medzinárodný menový fond (MMF) a Svetová banka pozorujú konzervatívny prístup v postojoch politikov. "Viac prostriedkov smeruje do znižovania dlhov, ako aj na verejné výdavky a subvencovanie iných zdrojov energie," hovorí Mustafa Nabli, ekonóm Svetovej banky. "Väčšina politikov sa stále správa tak, ako keby očakávali pád cien," dodáva Mohsín Khan z MMF.

Ekonomika profituje
V štúdii o perspektívach vývoja v krajinách Stredného východu a Strednej Ázie fond dospel k záveru, že priemerný hospodársky rast v nej dosiahne až šesť percent, napriek pretrvávajúcemu politickému napätiu a nezvládnutým zahraničnopolitickým problémom. "Najväčším otáznikom zostáva bezpečnosť; ak by sa vytvoril spojenecký zväzok Iraku a Iránu, šoková vlna by sa rozšírila po celom Strednom východe. Geopolitické podmienky zohrávajú podľa Khana rozhodujúcu úlohu pri opatrnom nakladaní s príjmami z vývozu ropy. V rokoch 2002 až 2005 sa v tejto oblasti tržby za export ropy zvýšili zo 185 na 460 miliárd dolárov. A asi dve tretiny tejto sumy skončili na rezervných kontách ministrov financií. Prebytok obchodnej bilancie sa v uvedenom období zvýšil z piatich na 21 percent, ak je meradlom vývoj hrubého domáceho produktu.
Vysoká miera úspor ešte zostruje už aj tak značnú globálnu nerovnováhu. Vysoké kapitálové prebytky v krajinách okolo Perzského zálivu viedli takisto k rýchlemu rastu kurzov na akciových trhoch. Na jednej strane tento vývoj podľa MMF svedčí o dobre projektovaných privatizačných programoch, na druhej strane sa však mnohé investičné fondy obávajú umelého nadhodnocovania burzových kurzov. "Niet dostatok príležitostí, do ktorých by sa dalo investovať," konštatuje súčasný stav Khan. Od začiatku tohto roka sa na tamojších burzách už jasne črtá korektúra kurzu. Podľa autorov štúdie k vývoju patrí i značná dávka špekulácie, čo Nabliho vedie k záveru, že "riziko ďalších korektúr je veľmi reálne".

Viac peňazí do vzdelávania a zdravotníctva
MMF súčasne vládam radí, ako predísť možným rizikám. Za cestu k tomu považuje zvýšenie investícií do infraštruktúry, vzdelania a zdravotníctva, čo by malo prispieť k stabilizácii hospodárskeho rastu. Okrem toho pre rýchlo rastúcu populáciu týchto krajín je nutné vytvoriť nové pracovné miesta. Svetová banka odhaduje, že v najbližších rokoch bude v severnej Afrike a na Strednom východe chýbať asi sto miliónov pracovných miest. Príjmy z ropy by teda mali hrať významnejšiu rolu i v boji proti biede. Obe finančné inštitúcie sa súčasne domnievajú, že v krajinách, ktoré exportujú ropu, by sa postupne mala zoslabovať úloha štátu v ekonomike. (hn/gaf)