Iba desatina obyvateľov strednej a východnej Európy do 29 rokov predpokladá, že štátna penzia bude dostatočná na pokrytie ich výdavkov po odchode do dôchodku. Napriek tomu až polovica pracujúcich, ktorí s tým ešte môžu niečo urobiť, ešte neuvažovala o dodatočnom sporení si na dôchodok. Podľa prieskumu rakúskej Bank Austria Creditanstalt si dnes v stredoeurópskom regióne na starobu sporí jedna z piatich osôb. Do dôchodkových produktov tak v priemere investuje okolo 20 percent.
Na Slovensku si podľa prieskumu na penziu sporí 32 percent populácie, teda takmer tretina. Z ostatných krajín regiónu sú na tom najlepšie Česi, u ktorých do svojej budúcnosti už začalo investovať 36 percent ľudí. Viac ako tretina obyvateľov si sporí aj v Slovinsku, Maďari sú na tom podobne ako my. Kto však výrazne zaostáva za priemerom, je Poľsko. Na penziu dnes myslí iba osem percent aktívnych Poliakov. Na porovnanie, v Rakúsku už 60 % občanov začalo s dodatočnou, súkromne financovanou penziou a 30 percent o takejto investícii premýšľalo.
Dôležitá je aj motivácia štátu
Na ochote ľudí sporiť sa podľa Petra Goliáša z inštitútu INEKO odráža aj spôsob, akým ich štát k tomu motivuje. Ide najmä o tretí pilier a daňové úľavy. "Sporenie na dôchodok naberá význam aj vďaka prvku zásluhovosti. Už neexistuje taká záruka ako v minulosti, že človek dostal dôchodok bez ohľadu na to, koľko a ako dlho platil do poisťovne. Tomu, kto teraz neplatí odvody, alebo ich platí nízke, hrozí, že v budúcnosti nedostane od štátu dostatočný dôchodok. Bez toho, aby mal nasporenú nejakú sumu, sa tak môže v starobe dostať do problémov," tvrdí Goliáš.
Najmenej myslia na dôchodok mladí ľudia
Z hľadiska veku sú najzodpovednejší aktívni ľudia medzi 30. až 39. rokom života. Z tejto vekovej skupiny si už začalo sporiť na dôchodok alebo o tom uvažuje až 60 percent ľudí. Naopak, mladí ľudia do 29 rokov to zatiaľ berú na ľahkú váhu. Až približne 70 percent z nich ešte nerozmýšľala nad žiadnou investíciou. "Ide o zaujímavý fakt. Táto veková skupina je tou, ktorá si je najviac neistá, čo sa týka finančnej situácie po odchode do dôchodku. Takmer jedna zo štyroch osôb, ktoré majú menej ako 29 rokov, nevie, či im bude štátna penzia stačiť na živobytie. Na druhej strane, táto skupina je najmenej aktívna vo vytváraní si zabezpečenia do budúcnosti," hovorí Martin Mayr, expert Bank Austria Creditanstalt. Goliáša to neprekvapuje. "Zdá sa mi logické, že mladí ľudia uvažujú skôr nad vzdelaním a bývaním a postupne ako sa blíži dôchodkový vek, tak si začínajú uvedomovať aj potrebu zabezpečenia sa na starobu," myslí si. Netreba však zabúdať na to, že čím skôr si človek začne na starobu odkladať, tým menej to pocíti jeho peňaženka.
V kurze sú špeciálne penzijné produkty
Z tých, ktorí zvažujú alebo si už dokonca začali sporiť na dôchodok, takmer polovica sa rozhodla pre špeciálne penzijné produkty. Sú to produkty, ktoré sú jasne spojené s cieľom plánovania dôchodku, ako penzijné fondy, penzie družstevných spoločností a poistné penzijné zmluvy. Druhou najatraktívnejšou alternatívou pre penzijné sporenie je životné poistenie. Takmer tretina populácie uvažuje nad využitím sporenia si na dôchodok prostredníctvom klasických sporiacich produktov.
Obľúbenosť jednotlivých produktov závisí od konkrétnej krajiny. Stavebné sporenie je najvyhľadávanejšie v Českej republike, Chorvátsku a na Slovensku. Cenné papiere a investičné fondy vo všeobecnosti využívajú najmä Slovinci, Poliaci a Slováci. Srbi a Rumuni často investujú do nehnuteľností. Životné poistenie je obľúbené predovšetkým v Slovinsku, Chorvátsku a na Slovensku.
Sumy sú stále malé
V súčasnosti sa na dôchodkové sporenie investujú relatívne malé sumy, v priemere približne 22 eur mesačne, v prepočte 800 korún. Na Slovensku ľudia podľa prieskumu dokážu ma budúci dôchodok odložiť v priemere 18 eúr, teda takmer 650 korún. Na porovnanie, Rakúšania sú schopní usporiť 153 eur za mesiac. Jedným z možných vysvetlení nižších súm je fakt, že o sporení na penziu uvažujú najmä stredné a nižšie príjmové triedy, kde si ľudia môžu dovoliť investovať iba malé sumy.