Zrušenie verejnej obchodnej spoločnosti (v. o. s.) bez likvidácie

Spoločnosť je podľa Obchodného zákonníka § 68 ods. 10 povinná návrh na výmaz z obchodného registra doložiť súhlasom správcu dane. Tento súhlas je spoločnosť povinná si od správcu dane vyžiadať.
Súhlas správcu dane sa nevyžaduje:
-- ak súd zamietol návrh na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku úpadcu alebo
-- ak bol konkurz zrušený z dôvodu, že majetok úpadcu nestačí na úhradu výdavkov a odmenu správcu konkurznej podstaty, alebo
-- ak po ukončení konkurzného konania nezostal spoločnosti žiaden majetok.
Novela Obchodného zákonníka dopĺňa, že súhlas správcu dane sa nevyžaduje ani:
-- ak návrh na výmaz nepodala spoločnosť alebo
-- ak bola spoločnosť zrušená bez likvidácie.
Príklad zo života
Verejná obchodná spoločnosť (v. o. s.) bola zrušená koncom mája tohto roku podľa § 88 Obchodného zákonníka z dôvodu smrti jedného z dvoch spoločníkov. Zostávajúci spoločník podľa § 88a Obchodného zákonníka urobil v júni písomné vyhlásenie o prevzatí imania spoločnosti bez likvidácie.
Na Obchodný súd podal návrh na výmaz spoločnosti z obchodného registra. Obchodný súd návrh zamietol s požiadavkou, aby príslušný daňový úrad vydal písomný súhlas s výmazom spoločnosti z obchodného registra. Podal teda žiadosť o súhlas s výmazom na daňový úrad. V súčasnosti prebieha daňová kontrola spoločnosti s výhľadom ukončenia kontroly koniec roka 2005.
V Zbierke zákonov medzičasom však vyšla spomínaná novela Občianskeho zákonníka č. 315/2005, účinná od 1. augusta tohto roku a hovorí v § 68 ods. 10, že spoločnosť je povinná doložiť návrh na výmaz z obchodného registra súhlasom správcu dane, s tým, že súhlas sa nevyžaduje, okrem iného, ak bola spoločnosť zrušená bez likvidácie.
S otázkou čitateľa sa redakcia HN obrátila na právneho experta v tejto veci s otázkou: Vzťahuje sa uvedené ustanovenie o nevyžadovaní súhlasu správcu dane i na zmienený prípad zrušenia spoločnosti?
Odpoveď experta
Na uvedený problém odpovedá Rastislav Kuklis, advokát, Weinhold Legal, v. o. s., branch office Bratislava:
Podľa opisu situácie je zrejmé, že čitateľ ako jeden z dvoch spoločníkov verejnej obchodnej spoločnosti po smrti svojho obchodného partnera využil možnosť v zákonnej jednomesačnej lehote rozhodnúť sa, že prevezme ako právny nástupca imanie spoločnosti bez jej likvidácie v písomnej forme s osvedčeným podpisom.
Ako vyplýva z uvedeného, ak spoločník urobil toto rozhodnutie v jednomesačnej lehote, došlo k prevzatiu celého imania verejnej obchodnej spoločnosti zostávajúcim spoločníkom a samotná verejná obchodná spoločnosť sa zrušila bez likvidácie. V prípade, ak by zostávajúci spoločník neurobil toto rozhodnutie v jednomesačnej lehote, musela by nastúpiť likvidácia spoločnosti, čo však nie je tento prípad.
Aj napriek tomu, že v minulosti bol podaný návrh na výmaz verejnej obchodnej spoločnosti z obchodného registra, ktorý bol zamietnutý vzhľadom na potrebu priloženia súhlasu správcu dane s výmazom podľa právnej úpravy účinnej do 1. augusta 2005, nič nebráni tomu, aby takýto návrh bol podaný v súčasnosti s tým, že registrový súd bude postupovať podľa právnej úpravy účinnej v čase rozhodovania o takomto novopodanom návrhu, teda nemal by vyžadovať súhlas správcu dane vzhľadom na to, že spoločnosť bola zrušená bez likvidácie (smrť jedného zo spoločníkov v. o. s. je dôvod zrušenia spoločnosti podľa § 88 ods. 1 písm. c) Obchodného zákonníka, a s týmto zrušením spoločnosti nie je spojená likvidácia v prípade rozhodnutia zostávajúceho spoločníka podľa § 88 a ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka).
Skutočnosť, že prebieha daňová kontrola, by nemala postup registrového súdu pri výmaze spoločnosti ovplyvniť, pretože v prípade v. o. s. zdaňovaniu podliehajú samotní spoločníci a navyše podľa ustanovenia § 56 ods. 3 zákona o správe daní a poplatkov prípadná daňová povinnosť zaniknutých právnických osôb prechádza na ich právneho nástupcu.
Nemožno však nespomenúť, že právna úprava regulujúca postup súdov vedúcich obchodné registre, najmä v oblasti, keď sa vyžaduje súhlas správcu dane pre výmaz právnickej osoby, respektíve organizačnej zložky z obchodného registra, nie je v súčasnosti dostatočná a zrozumiteľná pre širokú verejnosť.
Najčastejšou otázkou, s ktorou sa možno stretnúť v praxi, je problematika včasného predloženia úplného návrhu na výmaz z obchodného registra v zákonom stanovenej lehote 30 dní od prijatia príslušného rozhodnutia, respektíve inej právnej skutočnosti spolu so všetkými predpísanými prílohami vrátane súhlasu správcu dane s výmazom. Správca dane nie je často schopný uvedený súhlas udeliť v takej krátkej dobe z dôvodov, ktoré ponecháme kvôli stručnosti bokom (viac-menej nie sú pre tento prípad ani dôležité).
Štatutárny orgán obchodnej spoločnosti, respektíve jeho členovia sú povinní podať návrh na výmaz obchodnej spoločnosti z obchodného registra v zákonom stanovenej lehote 30 dní od prijatia rozhodnutia o zrušení, respektíve skutočnosti, ktorá je kvalifikovaná ako dôvod pre zrušenie spoločnosti. Ak tak neurobia, hrozí im pokuta až do výšky 100 000 Sk, avšak nedoloženie súhlasu správcu dane s výmazom, spôsobuje neúplnosť návrhu a jeho zamietnutie z dôvodu, ktorý nie je na strane navrhovateľa. Zákon však neumožňuje predĺženie 30-dňovej lehoty pre prípad, ak súhlas správcu dane nebol udelený v tejto lehote.
V praxi sme sa nestretli s prípadom, že by súd uložil pokutu v prípade, ak bol návrh na výmaz podaný síce oneskorene, avšak bezodkladne po tom, ako bol udelený súhlas správcu dane s výmazom. Právne čisté riešenie to však nie je.
Ako nájsť právne puristické a zo všetkých strán obhájiteľné riešenie?
V praxi sa objavujú aj alibistické riešenia, keď členovia štatutárneho orgánu spoločnosti v zákonnej lehote podali návrh na výmaz spoločnosti bez súhlasu správcu dane, samozrejme, tento návrh ako neúplný bol zamietnutý. Následne po získaní súhlasu správcu dane s výmazom spoločnosti bezodkladne bol podaný opätovný návrh na výmaz, ktorý bol súdom riadne vykonaný. Štatutárny orgán, respektíve jeho členovia, mali proti prípadnému uloženiu pokuty za oneskorene podaný návrh argument, že tento podali načas a neúplný len z dôvodu, ktorý nemohli ovplyvniť, a keď tento dôvod odpadol, ihneď urobili nápravu novým podaním návrhu. Kocúrkovský prístup, takisto nie právne najelegantnejší, avšak, zdá sa, že účinný.
Ďalším, azda právne najelegantnejším riešením, je podanie návrhu na výmaz z obchodného registra na predpísanom formulári so súčasným priložením návrhu na prerušenie konania z dôvodu prebiehajúceho konania pred správcom dane o udelenie súhlasu s výmazom z obchodného registra. Domnievam sa, že súd by nemal nájsť argumenty, pre ktoré by takýto návrh na prerušenie nemal zobrať do úvahy. Bohužiaľ, administratívne postupy a rozloženie právomoci medzi vyšších súdnych úradníkov a sudcov registrových súdov nie sú celkom pripravené a skoordinované pre takúto alternatívu, aj keď sa domnievam, že zákon ju nevylučuje, ba priam, naopak, umožňuje.