Na odvod daní budeme pracovať 153 dní

Deň daňovej slobody predstavuje jednoduchú, laicky zrozumiteľnú reprezentáciu daňového zaťaženia v ekonomike. Používaná metóda výpočtu rozdeľuje rok na dve časti v pomere zodpovedajúcom podielu celkových daňových príjmov a čistého národného dôchodku.

,,Slovensko je v celkovom rebríčku na 11. mieste, a teda patrí ku krajinám s nižšou celkovou daňovou záťažou, avšak medziročný posun dňa daňovej slobody nám hovorí, že daňové zaťaženie stúpa. Deň daňovej slobody ako objektívny a merateľný parameter tak potvrdzuje subjektívne pocity daňovníkov, ktorí zvyšujúce sa daňové zaťaženie reálne pociťujú na poklese svojich čistých príjmov," skonštatovala Ľubica Dumitrescu, partnerka na oddelení daňového poradenstva spoločnosti Deloitte.

Približne rovnako ako Slováci na tom budú aj Poliaci, Španieli a Íri. Najviac dní budú dane pre štát odvádzať daňovníci vo Francúzsku a v Belgicku, najmenej v Rumunsku a Bulharsku.

Daňová agenda predstavuje významnú záťaž pre podnikateľské subjekty. Množstvo novelizácií daňových predpisov na ročnej báze spôsobuje, že je takmer nemožné sa v reálnom čase vysporiadať so všetkými nutnými zmenami. Nejde vždy len o naštudovanie si správneho daňového predpisu, ale o jeho zavedenie do praxe, čo častokrát vyžaduje zmenu informačných a účtovných systémov, a to vo veľmi krátkom čase. Množstvo zmien daňových predpisov, aj keď s dobrým úmyslom zákonodarcu, sa v praxi javí ako nesystémové a zaťažujúce. Navyše často dobre neodrážajú skutočnú biznis realitu.

,,Ak chce mať daňovník istotu, že spĺňa všetky zákonom dané požiadavky, musí zabezpečiť obrovské množstvo povinností, pričom mnohé z nich majú negatívny dopad na jeho vlastné podnikanie v podobe vysokých nákladov, a to často aj neočakávaných, keďže zmeny prichádzajú doslova na poslednú chvíľu," uzavrela Dumitrescu.