Vedci až donedávna zastávali názor, že človek disponuje len rečovou, matematickou a priestorovou inteligenciou. Mnohí však už medzičasom zmenili názor. Sú - ako uviedol Handelsblatt - presvedčení, že o úspechu v práci a o spokojnosti v živote rozhoduje desať od seba nezávislých inteligenčných oblastí.
1. Matematická inteligencia
Pod týmto pojmom odborníci rozumejú schopnosť abstraktne myslieť a vyvodzovať logické uzávery. Takto talentovaní ľudia dokážu bez problémov pracovať napríklad s reťazcami dôkazov. Rozoznávajú podobnosť a pravidlá vládnuce medzi vecami, číslami či množinami. Ako Albert Einstein, ktorý svojou teóriou relativity revolucionizoval chápanie vzťahu priestoru a času.
2. Priestorová inteligencia
Takto nadaní ľudia sú schopní vizuálne pracovať s formami, priestormi a predmetmi. Často myslia trojdimenzionálne a v myšlienkach experimentujú s obrazmi. Svojim myšlienkam bez problémov dodávajú tvar. Známy je v tomto ohľade taliansky sochár Michelangelo Buonarotti, ktorý začiatkom 16. storočia z jedného kusa mramoru geniálne stvárnil postavu Dávida. Zvečnil sa tiež stropnou maľbou v Sixtínskej kaplnke vo Vatikáne.
3. Rečová inteligencia
Zahŕňa schopnosť zaobchádzať so slovami. Elokventní čiže výreční ľudia s vycibrenou rečou dokážu bezchybne formulovať to, čo práve cítia alebo čo si práve myslia. Disponujú veľkou rečovou zásobou, čo im umožňuje, aby reflektovali jednak vlastné konanie, jednak konanie druhých. Nemecký básnik Johann Wolfgang von Goethe vo svojich dielach používal asi 90-tisíc slov, kým bežný človek si vystačí s dvoma až piatimi tisíckami slov, v závislosti od vzdelania.
4. Naturalistická inteligencia
V tejto oblasti sa pohybujú nadaní lesníci, botanici, biológovia, zverolekári a ekológovia. Majú silne vyvinutú senzibilitu pre prírodu a jej produkty. Patria sem aj špičkoví kuchári. Títo ľudia sú schopní systemizovať rastliny, rozlišovať ich a kombinovať.
5. Hudobná inteligencia
Geniálnych skladateľov, spevákov a hudobníkov ľudia obdivujú už po stáročia. Hudobníci odhalia talent v sebe spravidla už v ranom veku. Nijaké nadanie sa neprejavuje skôr ako talent pre tóny, rytmy a noty.
6. Kinestetická inteligencia
Aj telesná šikovnosť je druhom inteligencie. Sotvakto iný ovláda telo tak mnohostranne a elegantne ako tanečníci alebo mímovia. Uvedenou schopnosťou však nedisponujú len herci, ale aj športovci a chirurgovia. Lekár, ktorý dajme tomu operuje srdce, potrebuje takisto mimoriadnu šikovnosť prstov i ovládanie tela.
7. Existenčná inteligencia
Filozofi, kazatelia a spisovatelia majú väčšinou veľmi výrazný spirituálny intelekt. Kladú si zásadné otázky o svete či ľudstve a nachádzajú na ne odpovede. Pátrajú po pôvode a budúcnosti vecí a nazhromaždené poznatky zoraďujú do ucelených textov. Aj manažéri potrebujú tento talent, ak chcú spolupracovníkom jasne opísať zmysel spoločnej práce.
8. Interpersonálna inteligencia
Kto ju má, dokáže rozpoznávať motívy i želania iných a tiež im rozumieť. Takíto ľudia sú schopní ovplyvňovať silné či slabé stránky iných jedincov. Uvedenú formu empatie majú takmer vždy dobrí učitelia, predavači a politici.
9. Intrapersonálna inteligencia
Ovláda ju len málokto a ľudia ju často podceňujú. Podobne nadaní ľudia majú schopnosť dôverne spoznávať sami seba. Chápu, čo ich poháňa dopredu, i to, kde sú ich silné stránky. Dokážu nájsť kompromis medzi vlastnými želaniami a realistickými cieľmi. Preto sú to často aj šťastní ľudia. Úspešní umelci, spisovatelia a herci toto nadanie majú. Povinnosťou by malo byť aj pre manažérov.
10. Emočná inteligencia
Americký psychológ Daniel Goleman prišiel s týmto fenoménom ako prvý relatívne nedávno, v 90. rokoch minulého storočia, a vyvolal tým vlnu ostrých debát na všetkých úrovniach spoločenského života. Ohraničenie od interpersonálnej a intrapersonálnej inteligencie však zatiaľ nie je nijako ostré. Pre Golemana sú emočne inteligentní ľudia schopní nielen vcítiť sa do pocitov iných, ale - a to je ešte dôležitejšie - sú schopní tieto pocity aj prísne kontrolovať.