Prestížnu Cenu Oskára Čepana udelili 30. júna v Galérii mesta Bratislavy. Súťaž už po desiaty raz organizovala Nadácia -- Centrum súčasného umenia ako príležitosť na prezentáciu a ocenenie práce mladých slovenských výtvarníkov.
Finalistami tohto ročníka súťaže sa stali Radovan Čerevka, Radim Labuda, Ján Vasilko a Ingrid Višňovská. Ich diela sú prezentované v Galérii Mesta Bratislavy (Pálffyho palác) a v susednej Galérii Hit na Hviezdoslavovom námestí. Výstava potrvá do 4. septembra 2005.
Víťazom súťaže sa stal Ján Vasilko (1979), ktorý sa ako jediný z finalistov prezentuje maliarskou tvorbou. V cykle technicistných obrazov vyjadruje svoj aktuálny umelecký program, ktorý navyše písomne vymedzuje v (ne)oficiálnej definícii Strany Železných (ktorú založil spolu s Petrom Králikom). Podľa nej ide o skupinu ľudí, ktorí sa zaoberajú utopickou, absurdnou, melancholickou a romantickou činnosťou. Je to ochrana práv a slobôd starých či nových strojov a poľnohospodárskych mechanizmov... Vasilkove obrazy sú vtipné a výtvarne zaujímavé. Obsadzuje stroje a domáce spotrebiče do roly protagonistov rôznych životných situácií a príbehov či do športovej tematiky. Podľa jeho vlastných slov je to práve absurdný humor, ktorým sa vyrovnáva so smútkom z dnešného sveta. Vyštudoval na košickej Fakulte umení (Ateliér súčasného obrazu), kde absolvoval v roku 2005.
Radovan Čerevka (1980) na výstave prezentuje dve nové diela -- videoinštaláciu Hmatateľný dôkaz, objekt z cyklu Reutersdrama, ďalej sériu starších videí, ukážku pop-artovo štylizovanej digitálnej tlače Popshamil, objekt Hromadný útok na Molotov kokteil 2001 -- 2005 a pohľadnice z cyklu Kaukazské narodeniny priamo nadväzujúce na video s rovnakým názvom. Jeho prezentované práce sa tematicky sústreďujú výhradne na čečensko-ruský konflikt, v širšom zmysle na problém terorizmu. Azda najpôsobivejším dielom je jeho Hmatateľný dôkaz -- plastická mapa Čečenska s figúrami ozbrojencov, umiestnená v neosvetlenom vojenskom stane. Nezainteresovaného diváka donúti "dotýkať sa problému", prísť s ním do užšej konfrontácie, ako pri sledovaní večerných správ. Autor prevzal a po svojom modifikoval mapku z plánu agentúry Reuters, znázorňujúcu útok na irackú Falúdžu. Čerevkova politicky ladená tvorba sa však snaží zachovať si nestrannosť a výtvarnú hodnotu. Autor je študentom Ateliéru slobodnej kreativity u profesora Juraja Bartusza na Fakulte umení Technickej univerzity v Košiciach.
Ďalším finalistom súťaže bol Radim Labuda (1976). Vyštudoval na fakulte architektúry STU v Bratislave, kde absolvoval v roku 2000. V súčasnosti je študentom pražskej Akadémie umení, v Ateliéri nových médií. Jeho výtvarná tvorba sa takmer výlučne zameriava na médium videa. Prezentované diela vznikli počas autorovho študijného pobytu v San Franciscu. V prvej z nich, Folsom St. Fair, sa z diváka stáva voyeur, ktorý úzkou štrbinou v bielom kvádre pozoruje spomalený záznam exhibicionistického páru na ulici. Videoinštalácia Colby rekonštruuje video Garyho Hilla. Model, jeho oblečenie, ako aj snímanie scény z dvoch strán v 45-stupňovom uhle sú realizované podľa opisu daného materiálu. Šestnásť kameňov zas tlmočí citát z filozofickej práce Gillesa Deleuza a Felixa Guattariho do vizuálnej podoby. Autor nachádza svoje vzory v etablovaných osobnostiach videoartu (Julien, Simpsonová, Arnold), je ovplyvnený súčasným dianím, priznáva však aj svoje východiská v klasickej maľbe a archetypoch výtvarného umenia.
Ingrid Višňovská (1978) zaujala predovšetkým svojimi multimediálnymi svetelno-zvukovými priestorovými inštaláciami (Net, Space). Okrem toho sa prezentovala sériou manipulovaných fotografií. Inštalácia Space, nachádzajúca sa v galérii Hit, vytvára priestor pre interaktivitu diváka. V nečakaných podmienkach pohybu a atmosfére nekonečného priestoru sa stáva aktivátorom svetelných efektov, hry so svetelným lúčom. Divák vstupuje priamo do priestoru umeleckého diela, spoluvytvára jeho podobu a význam. Svetelný priestor je neukončený, provokuje diváka k akcii. Projekt vznikol pre suterénny priestor Galérie mesta Bratislavy v roku 2004 ako záverečná diplomová práca. Autorka absolvovala v roku 2004 na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave, v ateliéri priestorových komunikácií.
StoryEditor