Sláva špaňodolinskej medi siahala v minulosti nielen za hranice vtedajšieho Uhorska. Od 15. do 17. storočia sa stala najvýznamnejším kovom na svetových trhoch. Povesti o baniach na Slovensku, o ich bohatstve a veľkosti, nevyčerpateľných zásobách, rôznych podivuhodnostiach či nevysvetliteľných záhadách, sa dostali nielen do Európy, ale aj zámorských krajín. Jednou zo zvláštností boli aj medené poháre, charakteristické unikátnou premenou železa na meď. Tajomstvo spočívalo v tom, že banskobystrickí zlatníci, ktorí poháre vyrábali, priniesli baníkom železné plechy nastrihané na veľkosť budúcich pohárov. Plechy sa uložili do cementačných kadí, kde sa nachádzala voda obsahujúca meď a po ôsmich až 14 dňoch sa vyberali a ďalej upravovali. Každý pohár bol vybavený riekankou: Bol som železom, meďou som, zlato ma kryje. Najviac na špaňodolinských baniach zbohatli Juraj Thurzo a Jakob Fugger (v období od roku 1494 do roku 1539 až 2 166 108 zlatých), ktorí meď obsahujúcu aj striebro vyvážali spolu do zahraničia, a nie -- podľa zákona -- do Kremnickej mincovne. Podvod bol odhalený v roku 1524.