Protesty svetovej verejnosti v posledných desaťročiach dvadsiateho storočia vyvolali správy v novinách a odborné články, upozorňujúce na stáročnú prax, ktorej obeťami sa do dnešného dňa stávajú milióny dievčat a žien. Hovoríme o takzvanej ženskej obriezke. V odbornej literatúre v anglickom jazyku sa používa výraz Female Genital Mutilation, čiže mutilácia genitálií u žien (FGM).
Táto chirurgická procedúra je bežná v rozsiahlych oblastiach Afriky a Červeného mora až po pobrežie Atlantického oceánu. V Ázii je rozšírená v Perzskom zálive, v južných častiach Arabského polostrova a u časti moslimského obyvateľstva v Indonézii a Malajzii. S rastúcim prílevom emigrantov z Afriky a Stredného východu do Európy, Spojených štátov, Kanady a Austrálie sa praktizovanie FGM rozšírilo do celého sveta.
Čo je ženská obriezka?
FGM je odstránenie častí vonkajších genitálií u ženy. Delí sa na tri kategórie podľa rozsahu chirurgického zákroku. Najmiernejšia forma FGM, klitoridektómia, znamená odstránenie časti alebo celého klitorisu. Excízia predstavuje odstránenie klitorisu a labia minora (obriezka sunna). Najextrémnejšiu formu FGM predstavuje infibulácia, čo je odstránenie klitorisu, labia minora a častí labia majora. Zvyšné časti labia majora sa potom zošijú. Infibulácia ponecháva iba malý otvor, aby sa umožnilo močenie a odtok menštruačnej krvi. Počas hojenia rany musí mať pacientka zviazané nohy. Hrubé tkanivo takto vzniknutej jazvy vytvára akýsi umelý pás cudnosti, čo je vlastným cieľom infibulácie. Má znemožniť sexuálny akt. Podľa dostupných prameňov sa dnes infibulácia vykonáva prevažne v moslimskom prostredí, kde je panenstvo mladého dievčaťa otázkou cti celej rodiny a podmienkou uzavretia manželstva.
Infibulácia, ktorá sa nazýva aj faraónskou obriezkou, sa praktizuje v Sudáne a priľahlých oblastiach, v Somálsku, v časti Etiópie, južnom Egypte a v severnej Keni, na západe Afriky napríklad v Mali. Názov faraónska obriezka vychádza zo skutočnosti, že sa o takejto operácii zachovali doklady zo starého Egypta. Termín infibulácia je odvodený od slova fibula -- sponka či špendlík, ktorý u starých Rimanov pridržiaval záhyby tógy -- voľného odevu, ktorý nosili rímski muži. Rimania tak spínali aj labia majora svojich otrokýň, aby im znemožnili pohlavný styk a tak tehotenstvo, čo by otrokyniam bránilo v práci.
Manželstvo -- ťažká skúška
Chirurgické procedúry FGM sa po tisícročia uskutočňovali ako rituál. Dnes sa často vykonávajú celkom rutinne. V mestách sa obriezka robí v zdravotníckych zariadeniach, na vidieku ju starým spôsobom robia nevzdelané pôrodné baby bez anestézie a antiseptických prostriedkov. Používajú nožnice, kuchynské nože, žiletky, prípadne úlomky skla. Za takýchto podmienok často dochádza ku krvácaniu, infekcii, šoku z bolesti a niekedy k smrti. Operácii sa väčšinou podrobujú dievčatká medzi štvrtým a ôsmym rokom života.
Aj u dievčat, ktorým infibuláciu arobili trénované sestry v zdravotníckych zariadeniach s využitím antiseptických prostriedkov a s miestnym umŕtvením, prináša tento zásah v neskoršom živote závažné zdravotné problémy. Častým dôsledkom sú komplikácie s močením a infekcie močových ciest, poškodenie obličiek a neplodnosť. Závažné ťažkosti spôsobuje menštruácia. Ponechaný otvor nestačí odvádzať menštruačnú krv, menštruácia trvá dlho a je veľmi bolestivá. Dievčatá sa zvyčajne vydávajú krátko po objavení menštruácie.
Vstup do manželstva je pre mladú ženu ťažkou skúškou. Pred svadbou treba urobiť ďalší chirurgický zásah, aby sa umožnil pohlavný styk. Dôsledky infibulácie sa prejavujú aj pri pôrode, pretože znemožňuje vytvoriť dostatočne veľký otvor pre príchod dieťaťa na svet. Pred pôrodom sa jazva musí primerane rozrezať, aby sa umožnil pôrod. Aj v tomto prípade sa pôrod často predlžuje, čo môže viesť k poškodeniu mozgu dieťaťa a niekedy aj k smrti. Po pôrode sa infibulácia obnoví a po čase sa jazva zase otvorí pre ďalší pohlavný styk. Počas svojho reproduktívneho života žena prejde týmto procesom pri každom dieťati.
Znak "slušnej" ženy
Obriezka je až podnes znakom "slušnej" ženy, odlišuje ju od prostitútky a poskytuje jej dôstojnosť a jedinú mieru ochrany, ktorú v danej spoločnosti môže dosiahnuť. Táto spoločnosť je patriarchálna a patrilineárna. Nevydatá žena nemá prakticky žiadne práva a jej ekonomické zdroje sú veľmi obmedzené. Neobrezané dievča nemá šancu sa vydať a tak splniť svoju úlohu: porodiť synov a tým zaručiť pokračovanie manželovho rodu. Deň obriezky sa považuje za najdôležitejší deň v živote ženy, oveľa dôležitejší než deň svadby.
Prvá sudánska chirurgička, Nahíd Toubia, zakladateľka a predsedníčka medzinárodnej organizácie RAINBO uznáva, že prax FGM je doménou žien, a že je ľahšie presvedčiť o jej škodlivosti mužov než ženy. Ženy v nej vidia základ svojej dôstojnosti a určitej moci. Dôležitejšie než odstrániť FGM je zmeniť vedomie žien a ich prístup k sebe samým.
Nezanedbateľným faktorom, umožňujúcim pretrvávania FGM, je skutočnosť, že ženám, ktoré tieto operácie vykonávajú, prináša slušný zisk. Toto remeslo im zároveň zaručuje všeobecnú vážnosť a úctu okolia.
Zvyk alebo náboženská povinnosť
Väčšina Afričanov, ktorí praktizujú ženskú obriezku, verí, že sa takto podrobujú vôli predkov. Muži si často nechcú brať za manželky neobrezané ženy. Pretože manželstvo je doteraz pre ženu vo väčšine afrických krajín jedinou možnou kariérou, operácie pokračujú. "Žiadny poriadny člen kmeňa Kikuju by ani nepomyslel na to, aby si vzal neobrezanú ženu," vyhlásil Jomo Kenyatta, uctievaný kenský vodca.
Bežne sa obriezka chápe ako niečo, čo je pre dievča pozitívne, očisťujúce, normálne, skrášľuje ženu a uspokojuje manžela. Neobriezka sa všeobecne dáva do súvisu so sexuálnym a hriešnym správaním, je to stav neatraktívny, nečistý, neženský a poškodzuje povesť dievčaťa.
V Etiópii a v niektorých častiach Nigérie sa ako dôvod excízie uvádza hypertrofia klitorisu. Na tomto základe katolícka cirkev schvaľovala mutiláciu genitálií u detí svojich konvertitov už od 18. storočia, keď pápež vyslal do Etiópie svoju lekársku misiu. Misia uznala takúto prax za
"potrebnú". U etiópskych kresťanov a v Egypte u Koptov bola obriezka hlboko zakorenená. Treba pripomenúť, že kresťanskí misionári ju vo veľkej väčšine schvaľovali alebo tolerovali.
Väčšina islamských autorít sa zhoduje v tom, že islam obriezku u žien nevyžaduje. Ani Korán, ani sunna sa o nej nezmieňujú. Moslimovia tento zvyk prevzali pravdepodobne preto, že sa spája s čistotou ženy. Afro-arabská islamská kultúra meria tak vysoko cenenú hodnotu, akou je v tejto kultúre česť rodiny, cnosťou svojich žien. Ženy sa tu považujú za promiskuitné, nespútané a morálne slabé stvorenia, ktorým nie je možné zveriť rodinnú česť. Túto česť má zaručiť infibulácia, ktorá má u dievčat znížiť sexuálnu citlivosť a vášeň.
Ako to bolo v Egypte
Dnes, keď v moslimských krajinách prebieha zápas o celkovú islamizáciu spoločnosti, je otázka FGM veľmi citlivá. Arénou boja medzi prívržencami a odporcami tejto praxe sa v poslednom čase stal Egypt.
Hoci FGM nebolo pre ženské organizácie v Egypte prioritou, v r. 1994, v príprave na Konferenciu o populácii a rozvoji, ktorá sa v tom roku mala konať v Káhire, sa FGM dostalo na program viacerých skupín a aktivistov. Do stredu záujmu ho však vyniesla až reportáž o operácii desaťročného dievčatka, ktorú toho istého roku odvysielala americká stanica CNN. Pozornosť celého sveta sa uprela na Egypt. Egyptská vláda zažalovala CNN pre poškodzovanie povesti štátu, no spor prehrala. V tejto nepríjemnej situácii vláda vydala vyhlásenie, ktoré túto prax odsúdilo. Muhammad Sajjid Tantáwí, hlava Al-Azharu, vysokej islamskej inštitúcie, potvrdil, že FGM je neislamská prax, a egyptský minister zdravotníctva ju r. 1996 zakázal. Druhá strana sa však nevzdala: islamský fundamentalista, Šajch Júsuf Badrí, podal na ministra trestné oznámenie. Súd r. 1997 rozhodnutie ministra zrušil. Osem moslimských učencov a lekárov dosvedčilo, že zákaz presahuje právomoc vlády a porušuje právomoci lekárskeho povolania.
Vláda sa odvolala k najvyššiemu správnemu súdu, ktorý rozhodol, že islam ženskú obriezku nevyžaduje a podľa islamského práva (šarí´ y) nie je obriezka osobným právom ženy. Podlieha teda egyptskému právu. Na základe tejto skutočnosti vláda procedúru znova zakázala.
Zúrivá kampaň zo strany náboženských autorít nezostala bez ohlasu na strane vlády, ktorá si nechcela ešte viac znepriateliť vedúcich predstaviteľov náboženstva. Nasledovalo rozhodnutie ministra zdravotníctva, podľa ktorého lekári mohli obriezku vykonávať v určených zariadeniach, v stanovenom čase a za fixnú odmenu. Medzinárodná kritika a smrť niekoľkých dievčat po takýchto operáciách však nakoniec viedli k zákazu tejto praxe v štátnych nemocniciach.
Stretnutie kultúr
Jestvujú vážne spory o tom, či praktiky FGM možno chápať ako súčasť kultúrnej identity danej spoločnost,i alebo či predstavujú porušenie ľudských práv jednotlivcov. Niektorí západní antropológovia sa prikláňajú k prvému variantu . Prirovnávajú FGM k tetovaniu alebo umelému zväčšovaniu ženských pŕs, čo je na Západe bežné. Zabúdajú, že tu ide o celkom odlišnú situáciu: uvedené procedúry sa konajú na základe slobodného rozhodnutia dospelých osôb a neohrozujú prirodzené telesné funkcie. FGM sa nedobrovoľne podrobujú malé deti a zásah vážne obmedzuje normálne fungovanie ich telesných orgánov.
Spisovateľka Germain Gleerová v knihe The Whole Woman tvrdí, že snahy zakázať prax FGM sú útokom na kultúrnu identitu danej skupiny. "To, čo jeden človek považuje za krásne, je podľa druhého mutilácia. Ak nejaká pankáčka z Ohia má právo dať si svoje genitálie operovať, prečo by somálska žena nemala mať rovnaké právo?"
Podľa názoru mnohých zástancov FGM západné snahy zakázať tento zvyk sú iba ďalším príkladom západného kultúrneho imperializmu. Odvolávajú sa na to, že klitoridektómia sa v minulosti praktizovala aj na Západe ako liečba lesbismu a lesbických sklonov, hystérie, epilepsie a neuróz. V minulosti mnohé feministky a aktivisti v oblasti ľudských práv vyvolali u miestneho obyvateľstva odpor tým, že nerešpektovali sociálne a náboženské implikácie FGM. Autorka štúdie o FGM, Jacqueline Castledine, cituje slová jednej somálskej ženy: "Ak sa somálske ženy zmenia, bude to z ich vlastného rozhodnutia. Uráža nás, keď nám rozkazujete, čo máme robiť. Je to urážka pre čiernu ženu a rovnako tak aj pre moslimku, ktorá uznáva obriezku. Môžete radiť, ale nie rozkazovať."
Čo možno ešte akceptovať
Otázka FGM sa v posledných rokoch stala závažnou témou v spore medzi zástancami liberálnej demokracie a prívržencami takzvaného multikulturalizmu. Multikulturalisti tvrdia, že minoritné kultúry a spôsob života menšín nie sú dostatočne chránené individuálnymi právami, ktoré sa priznávajú členom týchto skupín ako jednotlivcom. Mali by sa uzákoniť osobitné skupinové práva. Požiadavky na takéto práva neustále narastajú. Domáha sa ich napríklad pôvodné domáce obyvateľstvo (americkí Indiáni), etnické a náboženské menšiny, imigranti z bývalých kolónií a diaspóry, ktoré vznikli ekonomickou migráciou. Podľa Willa Kymlicku, popredného zástancu a teoretika skupinových práv, tieto skupiny majú vlastnú "societálnu kultúru, ktorá im poskytuje zmysluplný spôsob života v celej šírke ľudských činností vrátane spoločenského, výchovného, náboženského a ekonomického života tak vo verejnej, ako aj súkromnej sfére".
Otázkou je, či liberálnodemokratický štát môže akceptovať také spoločenské a kultúrne javy, ako je mnohoženstvo, detské manželstvá, násilie na ženách či v našom prípade FGM? Británia, Kanada, Francúzsko, Nórsko, Švédsko, Švajčiarsko a Spojené štáty FGM zakázali. Takéto zákazy však môžu byť kontraproduktívne. Zákroky sa v tom prípade robia ilegálne a dievča, u ktorého sa prejavia zdravotné problémy, sa bude báť obrátiť o pomoc na lekára, aby nedostalo do ťažkostí svojich rodičov. Mnohé prisťahovalecké britské rodiny dávajú svoje dcéry operovať v zahraničí. Ak sa takýto čin dokáže, hrozí vinníkovi až 14 rokov väzenia. (V Nemecku, kde žije asi 30-tisíc obrezaných žien prisťahovalcov, sa obriezka trestá 15 rokmi väzenia, pozn. red.). R. 1999 súdili vo Francúzsku ženu z Mali, ktorá uskutočnila FGM u päťdesiatich dievčat. Proces vyvolal v Mali masové protifrancúzske protesty.