Na Bratislavských jazzových dňoch vystúpil medzi domácimi interpretmi klavirista Ľuboš Šrámek.
V detstve chodil rok na husle. Hrať na klavíri začal pomerne neskoro -- ako dvanásťročný. Po troch rokoch ZUŠ ho prijali na Konzervatórium v Bratislave. V štúdiu pokračoval na Akadémii v rakúskom Grazi. Po návrate do Bratislavy založil v roku 2003 vlastnú kapelu Nothing but swing trio. Hudbe sa venuje rôznymi spôsobmi: popri koncertovaní učí na Konzervatóriu a VŠMU, participuje na projektoch iných hudobníkov.
Klavír považuje za všestranný nástroj -- človek môže hrať rytmicky, harmonicky a melodicky zároveň. "Je to nástroj do koča aj do voza. Tóny sú dané, ale inak mi poskytuje možnosť okamžite sa realizovať zo všetkých stránok," teší sa. Kedysi túžil po krídle, už si vystačí aj s pianínom. Ľubo Šrámek sa zameral na džez. "Je to pomerne mladé umenie, ale predstavuje ekvivalent vážnej hudby." Vyhovuje mu predovšetkým dynamika tohto štýlu, to, že využíva všetky výdobytky vážnej hudby (stupnice, tóny, akordy...), súčasne však dovoľuje improvizovať. Uvedomuje si, že časy, keď bol džez populárnou hudbou, sú dávno preč. Mnohí ho považujú za zábavku intelektuálov. "To ešte neznamená, že nie sú príležitosti hrať ho a odovzdať publiku informáciu," tvrdí. Neprekáža mu, že neprenikne do mainstreamu. "Kto chce, vypočuje si, kto nechce, pustí si Tublatanku." Komu teda Tublatanka nestačí, nech si vypočuje album Corespondence, ktorý vydal Ľubo Šramek minulý rok. Zažije nielen stálych členov jeho skupiny (Juraj Bartoš, Matúš Jakabčic, Juraj Griglák, Marián Ševčík), ale aj slovenských a zahraničných hostí.
StoryEditor