K často spomínaným menám týchto dní patrí okrem J. S. Bacha aj meno jeho rovesníka Georga Friedricha Händla (1685 -- 1759). Dnes si pripomenieme 320 rokov od jeho narodenia.
Budil dojem sebavedomia a vznešenosti. Pre svoju robustnú postavu, nepokojnú, ale citlivú povahu, pre veľký talent si vyslúžil prívlastok Veľký Sas, Veľký medveď i Orfeus storočia. Jeho životný scenár bol plný zápasov a dobrodružstiev. Raz bol na vrchole slávy, inokedy znášal nepriazeň, nenávisť i neúprosnú kritiku. Händlova karikatúra z dielne Jozefa Goupyho, ktorá sa objavila pred 250 rokmi v Londýne, vzbudila veľký rozruch. Udalosť bola o to trápnejšia, že 69-ročný skladateľ kresbu nemohol posúdiť. Už dva roky trpel slepotou. Karikatúra predstavila hudobníka ako hrbatú obludu, ktorá hrá na organe. Za píšťalami stojí diabol a nastavuje mu zrkadlo. Händl sa v ňom "vidí" so svinským rypákom. Mala to byť narážka na jeho povestnú veľkú chuť do jedla a pitia. Pri organe visí vták, údená šunka a hus. Pri nohách sa mu váľa trúbka a lesný roh. Händl sedí na sude, z ktorého vyteká víno do pohára. Medzi notami stojí ďalších päť objemných fliaš. Kresbu dopĺňa nápis "Som to ja" a posmešné verše.
Händl bol skutočne veľký pôžitkár. Jedol veľa, dobre a často. Najmä pri komponovaní. Bol veľký, široký, tučný, s veľkými rukami, napriek tomu pôsobil impozantne. A sršal humorom. Rád rozprával anekdoty, v ktorých miešal anglické, talianske, francúzske i nemecké slová. Vždy povedal to, čo si myslel a čo mu slina priniesla na jazyk. Nemal trpezlivosť, pracoval na niekoľkých skladbách odrazu. Opery písal tak rýchlo, že mu libretisti často nestačili. Pravdou je, že si občas aj "požičiaval". Nielen zo svojich diel, ale aj od iných autorov. "Požičané" však začleňoval s citom, hladko, nenápadne. Takmer všetky monumentálne oratóriá skomponoval približne za mesiac.
Z čoho pramenila sila Händlovej hudby? V čase, keď komponoval Mesiáša, povedal: "Zdalo sa mi, že celé nebesá aj Boh sa na mňa dívajú..." Jeho sluha prezradil, že pri práci plakal, často sa modlil, pozeral do prázdna, akoby prežíval muky. Tak sa zrodilo jedno z najslávnejších oratórií so strhujúcim Alleluja. Pri nacvičovaní a uvádzaní svojich diel bol náročný, neúprosný až krutý. Často nadával. Keď sa mu "chvela" parochňa, hudobníci sa triasli od strachu. Nepozorných zboristov okríkol aj počas vystúpenia.
Händl, rodák z Halle, prišiel na anglickú pôdu ako zrelý umelec a hneď sa dal do boja s konkurenciou. Chcel dokázať, že je dostatočne silný na to, aby sa ako Nemec vyrovnal anglickým hudobníkom. Pre svoju divadelnú spoločnosť písal opery talianskeho typu, a tým si pohneval súperov zo šľachtického divadla. Tým, že predstihol anglických autorov, privolal žiarlivosť, závisť a intrigy. Napokon nezmyselný boj priviedol obe spoločnosti ku krachu. Händl sa však nedal odradiť. Sériu ďalších úspechov a prehier prerušila až mozgová porážka, ktorá ho postihla v roku 1738. Neprajníci sa tešili, že od Veľkého medveďa bude konečne pokoj, ale prerátali sa. Po kúpeľnej liečbe sa tak zotavil, že opäť koncertoval a komponoval ako predtým. Preorientoval sa však na oratóriá a anglické texty, aby vyhovel publiku. V podstate mali Londýnčania jeho hudbu radi. Keď skrachoval, usporiadali benefičný koncert, aby mu pomohli splatiť dlhy. A veritelia mu dokonca predĺžili termíny na splatenie.
Pri komponovaní posledného oratória Jefta oslepol. Jeho pracovné tempo sa spomalilo. Život sa stal pre neho utrpením. Telesne chradol. Podrobil sa trom očným operáciám. Napriek tomu neodišiel z hudobného života. Dirigoval a koncertoval (poslednýkrát 8 dní pred smrťou), dokonca ohlásil nový cyklus koncertov. Skladby diktoval svojmu žiakovi.
Händl chcel odísť zo sveta vyrovnaný so životom. Majetok v hodnote pol milióna frankov v testamente spravodlivo rozdelil medzi priateľov. Veľa dal aj na podporu hudobníkov, ich vdov a sirôt.
Zoznam Händlových diel je bohatý. Okrem 46 opier, zložil aj 32 oratórií, 99 kantát, 20 komorných duet, žalmy, hymny. Z inštrumentálnej hudby vyniká Vodná hudba, Hudba k ohňostroju, organové koncerty, concerti grossi, komorné sonáty... V opernej tvorbe vynikol Händlov cit pre scénickosť a zákonitosti opernej dramaturgie.