V automobilovej sfére pôsobí viac ako 15 rokov, ale nemá vysnívanú značku vozidla a v autách nenašla žiadne zvláštne zaľúbenie.
Od detského sna o práci predavačky sa čiastočne osobným pričinením, čiastočne hrou osudu dostala k biznisu, ktorého súčasťou je sieť autosalónov, servisov a komplexných služieb pre klientov, vrátane autoškoly.
Majiteľka štyroch firiem zoskupených do holdingu Auto Valušek. Klaudia Valušková.
Stávka na olej
Pri výbere školy sa rozhodla pre ekonomický smer a v prvom zamestnaní zabezpečovala komponenty pre výrobcov v mliekarenskom priemysle. Neskôr ju osud zavial do oblasti zahraničného obchodu.
Po nežnej revolúcii s manželom začali podnikať. Prevzali servis so štyrmi dielňami, no ten sa nedal rozbehnúť bez kapitálu potrebného na kúpu náhradných dielov. Kartou, na ktorú v roku 1990 všetko stavili, bol motorový olej Castrol. V tom čase sa u nás predával v Tuzexe a Valuškovci sa ho rozhodli doviezť z Nemecka. Dva kamióny, teda 23 ton oleja, predali do troch týždňov. Na jeho predaji zarobili 200-tisíc korún a kúpili za ne diely.
K servisu neskôr pribrali predaj áut. Spoločnosť Škoda Mladá Boleslav s nimi však nechcela uzavrieť zmluvu na predaj áut na ďalší rok, pretože nemali ako zdokladovať, že by už nejaké autá predali. Nenechali sa odradiť. Zo Slovenska doviezli do Čiech dva autobusy plné klientov, ktorí mali záujem o kúpu vozidiel. Dopredu zaplatili celú sumu za auto. Valuškovci v Mladej Boleslavi vybrali 88 vozidiel podľa ich predstáv, poistili ich a naspäť sa už klienti viezli v svojich autách. "Zarobili sme na tejto akcii 3 300 korún. To stačilo len na zaplatenie dvoch autobusov. Dva týždne na to sme však dostali licenciu na predaj áut, lebo sme v tom roku predali 88 áut."
| „S BÝVALÝM KOLEGOM, ktorý je už na dôchodku, spolu píšeme knihu. Mala by poradiť, ako z rôznych alternatív, ktoré v biznise môžu nastať, vybrať tú najvhodnejšiu. Predstaviť, k akým situáciam môže dôjsť vo výrobe, v medziľudských vzťahoch, personálnych otázkach či v investičnej výstavbe.“ Snímky Štefan Laktiš |
Osobná dilema
O rok neskôr už predali 1 100 vozidiel. Dostali ponuku na kúpu pozemku, na ktorom by mohli postaviť vlastný autosalón. Do plánov však zasiahla manželova choroba. Klaudia Valušková mala na jednej strane manželovu lekársku správu, na druhej strane ponuku na kúpu pozemku a vidinu zadlženia sa. "Lekár mi povedal: keď mužovi jeho sen o vlastnom salóne zoberiete, bude cítiť, že je zle a veľmi skoro odíde. Ak to zoberiete, úver vám ostane na krku," spomína.
Rozhodla sa zrealizovať manželov sen. Od prvej chvíle, keď sa o jeho chorobe dozvedela, sa však snažila od neho čo najviac naučiť. "Dúfala som, že sa stane zázrak. Zároveň som si uvedomovala, že starostlivosť o salón môže ostať na mojich pleciach."
O dva roky manžel zomrel. Uvažovala, že firmu predá, neskôr sa rozhodla v podnikaní pokračovať.
Nerozmýšľala v tom čase, že by do firmy pribrala partnera? Ľuďom v tom čase veľmi nedôverovala. Ani sama neverila, či v podnikaní uspeje. "Navyše ma nikto neoslovil. Všetci zrejme čakali, že to nezvládnem a firma padne."
Takéto reči ju hnevali, ale aj naštartovali. Kúpila ďalší kus pozemku a postavila na ňom novú časť salónu. Zadlžila sa za takmer sto miliónov korún. "Dostala som sa na pokraj balansovania medzi existenciou firmy a jej krachom." O vysokej investícii, ktorá mohla viesť ku krachu, sa vtedy rozhodovala sama. Dnes priznáva, že to bola chyba. Zásadné otázky odvtedy rieši s tímom ľudí.
| KLAUDIA VALUŠKOVÁ tvrdí, že zamestnanci si šéfa vážia za dva momenty. Za to, že dodrží slovo, a za to, že im dá prácu a zaplatí im. Snímky Štefan Laktiš |
Desatina pre seba
Firma pred rokmi začínala s predajom jednej automobilovej značky. Dnes ich má pod sebou štyri - okrem Škody ešte VW, Fiat, Kiu a od júla k nim priberie značku Alfa Romeo.
V začiatkoch zamestnávala šesť, dnes už 120 ľudí. Z Bratislavy sa postupne rozšírila aj na Myjavu, do Malaciek, Holiča či Stupavy. Záujem má o rozšírenie sa na stred a východ Slovenska.
V začiatkoch nemala šťastie na ekonómov, ktorí by dobre odhadli prognózy vývoja. Aj preto sa musela naučiť sama ekonomicky rozmýšľať. Naučila sa investovať a skracovať lehotu návratnosti. "Zisk treba rozdeliť medzi investíciu, ľudí a úver banke. Nechať si treba len 10 percent. Keď si necháte viac, ostanete stáť v rozvoji. Keď adekvátne nezaplatíte ľudí, nikto nebude realizovať vaše vízie. Keď ostanete niekomu niečo dlžný, stratíte kredit a meno."
V podnikaní v súčasnosti podľa nej dosť často prevažuje nie príliš etický prístup. Mrzí ju, že mnohé firmy o priazeň zákazníkov nebojujú lepšími a kvalitnejšími službami, ale znevažovaním a očierňovaním konkurencie. "Tlak je oveľa väčší, firmy predávajú s minimálnym ziskom, konkurenčný boj je ostrejší. Ten, kto nestačí s dychom, používa nekalé praktiky."
Na podnikaní má, prirodzene, najradšej chvíle, keď sa firme darí. Čo jej odčerpáva najviac energie? Tvrdí, že snaha presadiť nové veci vo vzťahu k ministerstvám, štátnym inštitúciám, školám. Mrzí ju napríklad, že učňovské školstvo sa dostalo na vedľajšiu koľaj. Rada by v servisoch videla opravárov, nie meničov dielcov. "Bez zdatného personálu je ale jednoduchšie diel za drahé peniaze vymeniť."
Šéfka v ilegalite
Desať rokov sa nevedelo, že firmu vedie žena. Na rokovania posielala kolegov. Mala pocit, že nie je vhodná klíma na to, aby na ne chodila ona. Z "ilegality" vystúpila až neskôr. Chcela tak povzbudiť mladé ženy. Upozorniť ich, aby okrem budovania vzťahu a rodiny nezabúdali ani na profesijnú sebarealizáciu.
Pôsobí v brandži, ktorá sa považuje za doménu mužov. Vďaka prostrediu, v ktorom sa pohybuje, sa odnaučila klebetiť. "Muži ma naučili trochu koncepčnosti, dlhodobejšiemu zmýšľaniu. Ženy sú síce veľmi cieľavedomé, citlivé, ale často málo koncepčné."
Hoci sú služby a servis áut výhradne mužskou záležitosťou, na mieste prvého kontaktu v predajni rada vidí ženy. "Prispôsobia sa zákazníkovej nálade, klient sa v ich prítomnosti inak chová." Nespochybňuje, že technické parametre lepšie priblížia a auto predvedú muži - technici.
V automobilovej brandži by chcela ostať len rok. Už pred dvoma rokmi sa rozhodla, že každý z riaditeľov firiem, spadajúcich pod holding, dostane podiel na firme. Stali sa spolumajiteľmi, biznis by chcela odovzdať im a dcére. Obaja synovia pôsobia na technických postoch a má v nich oporu.
Rada by v budúcnosti videla na čele firmy silný tím. "Keď sa rozdelia, stratia silu," hľadá paralelu v Svätoplukových prútoch. Každá z firiem totiž momentálne zodpovedá za inú oblasť.
Svoje pracovné aktivity neplánuje zavesiť na klinec. Jej prioritou je však rodina. Má blízko k prírode i športu, a tak si vie predstaviť, že by mohla na strednom Slovensku, kde má chalupu, prevádzkovať športové stredisko. Budúci biznis, ktorý si vysnívala, chce rozbehnúť v malom meradle. Vie, že jej v prípade neúspechu nehrozí taká veľká strata ako pri podnikaní s autami, v ktorom sa točia milióny korún.