Kúpna zmluva je vždy odplatná, zatiaľ čo darovacia je vždy bezodplatná, vysvetľuje advokát Martin Vasiľ z advokátskej kancelárie Vasiľ, Šimonovič & partners. V prvom prípade teda odovzdávajú či platia určitú hodnotu obe strany, kým pri darovaní len jedna zo strán. V oboch prípadoch však platí, že každý právny úkon sa posudzuje podľa svojho obsahu, nie formálneho označenia. Je to dôležité predovšetkým vo vzťahu ku katastru nehnuteľností. „Pri každej zmluve, bez ohľadu na to, či je kúpna, alebo darovacia, sa bude vyžadovať vklad do katastra. Osoba, ktorá nadobúda nehnuteľnosť, teda má sa stať jej vlastníkom, sa ním stane až v deň, keď kataster rozhodne o povolení vkladu,“ argumentuje advokát.

Rozdiely v zmluvách
Pri dileme, či určitú vec darovať, alebo radšej predať, odborník jednoznačne odporúča uprednostniť druhú alternatívu. Ak si predstavíme vzorovú situáciu, kde matka zvažuje, či nepreviesť svoj byt na syna, pričom váha, či to má byť preňho dar, alebo kúpa, advokát radí prikloniť sa ku kúpe. Dôvod? Rozdiel medzi kúpnou a darovacou zmluvou je v tom, že pri darovacej, ak by sa v budúcnosti naštrbili vzťahy medzi oboma stranami, umožňuje zákon darcovi – v tomto prípade matke – domáhať sa vrátenia veci. Ako prízvukuje advokát, je to za podmienky, ak by sa obdarovaný voči matke alebo ostatným členom rodiny správal tak, že by hrubo porušoval dobré mravy.

Hrubé narušenie mravov
„Pojem, že niekto hrubo porušuje dobré mravy, však právna úprava výslovne nedefinuje, možno ho vyvodiť len nazretím do rozsudkov súdov,“ vraví Vasiľ.

Prax skutočne naznačuje, že v živote to neprebieha až tak jednoducho a prvoplánovo. Vo všeobecnosti sa totiž pod pojmom hrubé porušenie dobrých mravov nerozumie každé správanie obdarovaného, ktoré by bolo v rozpore s dobrými mravmi. „Ide o také, ktoré má silnú až značnú intenzitu alebo sústavný, čiže opakovaný charakter. Šlo by najmä o fyzické násilie zo strany obdarovaného, jeho hrubé opakované urážky darcu či jeho opakované vyháňanie z domu.“ Každý prípad by s...