Nemecký básnik, dramatik, umelecký teoretik a historik Johann Christoph Friedrich Schiller (1759 -- 1805), bol predstaviteľom nemeckého literárneho klasicizmu, autorom rozsiahlych historických prác, estetických spisov o divadle, ale najmä autorom svetových drám Úklady a láska, Don Carlos, Viliam Tell, Valdštejn, Mária Stuartová, Panna orleánska, Messinská nevesta i slávnej básne Óda na radosť. Provokoval nimi čitateľov, no zároveň inšpiroval celé generácie skladateľov. Dnes si pripomíname dvesto rokov od jeho úmrtia.
Najprv študoval právo, potom medicínu a filozofiu. Nadchýnal sa predovšetkým francúzskou osvieteneckou literatúrou a ideálmi slobody. V tom čase aj začal tvoriť. Keďže v hre Zbojníci otvorene vyjadril svoju túžbu po slobode a nenávisť voči despotizmu a pretvárke, dostal sa do nemilosti kniežaťa Karola. Povolanie vojenského lekára mu zväzovalo ruky, chýbala mu umelecká sloboda, napokon z vojenskej služby tajne odišiel. Žil v biede, ale písať neprestal. Goetheho pomocou sa stal profesorom na univerzite v Jene. Vydával časopis Thalia a venoval sa vedeckej práci. Až na sklonku života vytvoril práve tie drámy, ktoré priťahovali a inšpirovali skladateľov rôznych národov.
Taliansky skladateľ Giuseppe Verdi si tiež vyberal námety, ktoré nezvyčajne provokovali. Premiéra opery Nabucco sa stala politickou demonštráciou a Verdi symbolom vlastenectva. Odvážne témy našiel aj v Schillerových hrách Jana z Arcu, Zbojníci a Luisa Millerová, ale až zhudobnením Schillerovej drámy Don Carlos dosiahol vyše päťdesiatročný skladateľ svoj vrchol. Pre vtedajšie znešvárené Taliansko bola téma Dona Carlosa výsostne aktuálna a na premiére v roku 1867 s hrdinami opery plakalo a búrilo sa nielen prítomné publikum, ale i národ.
Český skladateľ Bedřich Smetana počas svojho pobytu vo švédskom Gőteborgu dostal ponuku skomponovať pre pražské Národné divadlo hudbu k Schillerovej trilógii Valdštejnov tábor. Spomienky na vlasť, ktorú musel opustiť, vtisla do skladateľovho pera české motívy. Farbisto nimi vykreslil prostredie vojenského tábora českého vojvodcu Valdštejna, ktorý sa utáboril pred Plzňou, aby pokračoval v boji proti Habsburgovcom. Smetanu upútali najmä Schillerove slová, ktorými obdivuje českú krajinu a chváli jej ľud. Schillerova dráma Messinská nevesta zaujala aj Zdenka Fibicha, ktorý ňou v súťaži o operu pre Národné divadlo získal prvú cenu.
Schillerov ľudový hrdina Viliam Tell inšpiroval talianskeho skladateľa Gioacchina Rossiniho na napísanie úspešnej rovnomennej opery. Jej dvanásťminútová predohra je považovaná za miniatúrnu symfonickú báseň oznamujúcu víťazstvo pravdy a slobody. Ruský skladateľ Peter Iľjič Čajkovskij siahol po Schillerovom diele až dvakrát. Na absolventskom koncerte predstavil kantátu Na radosť so Schillerovým textom. Neskôr, keď už bol úspešný skladateľ, skomponoval drámu Panna orleánska. Čajkovskij v opere neobyčajne intenzívne, až bolestne prežíval príbeh bojovníčky, ktorú zradili a odsúdili na trest smrti upálením ako čarodejnicu. Plakal nielen nad osudom hrdinky, ale aj nad osudom celého ľudstva.
Óda na radosť -- slávna Schillerova báseň nadchla aj mladého Ludwiga van Beethovena. No sily dvadsaťdvaročného skladateľa na jej zhudobnenie ešte nestačili. Často sa k nej vracal, ale na melódiu ju premenil až vo svojej IX. symfónii. Tesne pred premiérou mu priateľ do poznámkového bloku napísal, či vie, že Schillerova Óda na radosť je vlastne oslavou slobody. Ak na to príde polícia, koncert zakáže. Beethoven sa bránil tým, že básnik ju napísal v čase ešte väčšieho útlaku. Na premiére IX. symfónie stál Beethoven chrbtom k publiku a slová "objímte sa milióny" čítal z pier spevákov. Až keď ho obrátili k davu, poznal podľa vlajúcich vreckoviek a klobúkov, akým obrovským dojmom jeho skladba zapôsobila. Odvtedy triumfálne kráčal svetom. Slová a uchvacujúca sila hudby fascinuje hudobníkov, spevákov, dirigentov i poslucháčov, pretože Beethoven a Schiller vdýchli Óde na radosť ideály bratstva, radosti a slobody.