"Čo sa kedysi považovalo za akúsi džetlmenskú dohodu, uzavretú niekde pri poháriku, zaváňa dnes kriminálom," tvrdí advokát Michael Kliemt, jeden z popredných nemeckých odborníkov v oblasti pracovného práva a naráža pritom na najnovší prípad neprípustnej kartelovej dohody. V jeho dôsledku z funkcií s hanbou odišli hneď traja vedúci pracovníci podniku Schindler, známeho výrobcu výťahov. S kolegami z ďalších firiem z tohto odvetvia uzavreli nedovolenú dohodu, ktorá na úkor zákazníkov celé roky bránila slobodnej hospodárskej súťaži. Trest je exemplárny, Schindler dostal od Európskej únie miliardovú pokutu v eurách. Do prípadu sú zapletení aj "konkurenti" Otis, Kone a Thyssen-Krupp.
Medzi poškodenými sú najrôznejšie ekonomické subjekty, od priemyselných podnikov až po banky a poisťovne, ako aj bytové spoločenstvá i jednotliví občania, ktorí za údržbu výťahov platili oveľa vyššie sumy, ako bolo nutné. Celkové škody sú obrovské, podniku teraz hrozia viaceré občianskoprávne žaloby kvôli náhrade škody. S prvou prišla najväčšia rakúska skupina v obchode s nehnuteľnosťami.
Podľa Bernda Meyringa z advokátskej kancelárie Linklaters je v podobných prípadoch prekvapujúce, že páchatelia sa často cítia nevinní -- tvrdia, že vôbec nevedeli o možných trestných následkoch svojho konania.
Konkrétne detaily uzatvárania kartelových dohôd pritom neraz pripomínajú scenáre detektívnych filmov. Miestom činu je často hotel na letisku, kde sa v konšpiratívnych podmienkach stretnú riadiaci pracovníci zainteresovaných firiem, aby sa dohodli na zakázanom spoločnom postupe: neprípustná machinácia je na svete. Niekedy však podniky volia postup celkom opačný. Stretnutie je oficiálne, napríklad v rámci nejakej konferencie a cestovné náklady si jednotlivci riadne vyúčtujú, vrátane leteniek a hotelových účtov. "Úradníci z inštitúcií na ochranu hospodárskej súťaže majú potom prácu uľahčenú -- stačí im jednoducho nahliadnuť do účtovníctva podozrivých podnikov," poznamenáva B. Meyring.
Na obzore prísnejšie zákony
Najčastejšie sa kartelové dohody týkajú územného členenia, v dôsledku čoho si aktéri fakticky rozdelia trh medzi seba. Jeden si ponechá trebárs sever ľubovoľného štátu, ďalší zase juh, tretí centrálnu oblasť. Je pritom zrejmé, že takéto kroky sa nerobia pre to, aby ceny za danú službu klesli. Ďalším druhom nekalej spolupráce je akýsi pakt o neútočení, keď sa pôvodní konkurenti dohovoria, že si navzájom nebudú lanáriť zákazníkov. Alebo sa dohodnú na cenách, pričom v tejto oblasti je veľa možných variantov. Napríklad, že nikto neposkytne zákazníkovi zľavu väčšiu ako dve percentá. Alebo -- naopak -- že zľavu neposkytne nikomu, prípadne že obchodné rozpätie nikdy neklesne pod 15 percent a pod.
"Právna kvalifikácia podobných dohôd je veľmi blízka, a keď vec náhodou prenikne na verejnosť, hrozí za túto prax vysoký trest." B. Meyring má poruke aj konkrétne príklady. Nemecký podnik Siemens bol za opísané praktiky v januári t. r. odsúdený na rekordnú sumu 419 miliónov eur -- a teoreticky sú možné aj tresty odňatia slobody, hoci zatiaľ takto rozhodujú len súdy v USA a vo Veľkej Británii. Podľa názoru odborníkov je však len otázkou času, kým prísnejšiu právnu úpravu neprijmú aj ďalšie štáty EÚ. V Nemecku napríklad v súčasnosti prokuratúra vyšetruje podozrivú prax niekoľkých stredne veľkých stavebných firiem a viacerí vedúci pracovníci sa už v tejto súvislosti dostali do vyšetrovacej väzby. Vyšetrovatelia však podobné metódy používajú zatiaľ najmä ako páku -- aby obvinených prinútili hovoriť.