Na Slovensku žije asi tisíc ľudí, ktorých možno považovať za kľúčové osoby z hľadiska existencie a fungovania nášho štátu. Ale súčasne žije na Slovensku iba jediný človek, ktorý bol vo vesmíre, pár odborníkov, ktorí dokážu robiť operácie srdca, niekoľko desiatok tých, čo dokážu riadiť a pilotovať lietadlo, pár takých, ktorí sú schopní skočiť do výšky 220 centimetrov.
To všetko je v istom zmysle elita, pretože elita, v dobrom zmysle slova predstavuje istú špičku v tej-ktorej oblasti.
Elita je sociologická kategória, ktorou sa označuje skupina osôb či iných subjektov, ktoré zaujímajú v spoločnosti alebo v organizácii významné postavenie. Slovo elité pochádza z francúzštiny a znamená jadro, výber alebo výkvet. Môže mať pozitívny aj negatívny výklad.
Prirodzene, aj niektoré školy a školské zriadenia možno nazvať elitnými -- tak u nás ako aj v zahraničí. Dôležité sú kritériá, podľa ktorých radíme školy k elitným. Zdá sa, že niektoré sú prirodzené, iné umelé.
Je celkom prirodzené, že pri niektorých školách treba u záujemcov o štúdium zistiť mieru ich športového, umeleckého či iného talentu. Otestovať predpoklady intelektuálnych či fyzických daností. Talent a nadanie sú pri niektorých odboroch štúdia limitujúcim prvkom na prijatie žiaka na štúdium. To isté spôsobuje, že na takejto škole nemôže študovať hocikto, ale iba jednotlivec s príslušnými charakteristikami, čo vytvára zo študentov istú prirodzenú elitu. Táto elita je podmienená kritériami na predpoklady úspešne absolvovať takúto školu.
Iným druhom škôl, ktoré možno nazvať elitnými, sú školy, kde sa na financovaní podieľajú rodičia, teda predovšetkým súkromné školy. Tu neraz nehrá rolu kvalita vedomostí, šírka talentu, ale peňaženka rodiča. Na Slovensku je vážnym problémom fakt, že značná časť súkromných škôl (až na výnimky) nedosahuje kvalitu verejných škôl. A práve pri týchto školách by sa dalo očakávať, že budú nielen nadštandardne finančne zabezpečené (štátny rozpočet plus príspevky rodičov), ale že budú nadštandardné aj z hľadiska výsledkov vo vyučovaní.
Keď sa v roku 1990 pripravovali prvé vykonávacie predpisy na vznik a fungovanie súkromných a cirkevných škôl, predpokladalo sa, že by kvalitou svojej vzdelávacej a výchovnej práce mali byť na špici výchovno-vzdelávacej sústavy. Na začiatku svojej existencie dostávali od štátu okolo 40 -- 50 percent nákladov na žiaka oproti štátnym školám, aby sa mohli ľahšie na trhu pedagogických služieb širokej verejnosti etablovať. Toto percento sa malo postupne znižovať na európsky priemer, ktorý je okolo 15 percent. Napokon štát realizoval inú politiku a napriek tomu tieto školy v prevažnej miere nepatria k slovenskej vzdelávacej elite. V tom je zásadný rozdiel medzi súkromnými školami u nás a v zahraničí.
Povesť elitnej školy v tej najprirodzenejšej podobe však môže získať ktorákoľvek škola, ktorá má vynikajúce výchovno-vzdelávacie výsledky a dobré či vynikajúce meno na verejnosti. K dobrému goodwilu či imidžu školy v takomto prípade patrí výborné materiálne a technické vybavenie, vynikajúci zbor učiteľov, kvalitný servis na prácu školy, výborný vzdelávací program, ale aj dobré mimovyučovacie výsledky, medzinárodné kontakty a spolupráca. Z tohto pohľadu môže byť elitnou tak materská ako aj základná škola, gymnázium či odborná škola a, samozrejme, aj vysoká škola.
Každý národ, každý štát potrebuje aj svoju intelektuálnu, odbornú, kultúrnu či športovú elitu, ktorá je nielen nositeľom progresu, ale aj reprezentantom v medzinárodných vzťahoch a súťažení. Dôležité je, aby účasť v elite či medzi elitou sa nedeterminovala výškou majetku, farbou pleti či iným nezmyselným kritériom. Dôležité tiež je, aby mládež, ale aj ostatní nachádzali v elite svojho národa, ale aj iných krajín, svoje pozitívne vzory na ceste za úspechom, ktorá je podložená pracovitosťou, vytrvalosťou a tvorivosťou.
StoryEditor