Vlastníkom a správcom celého priemyselného areálu je obec. Snímka: archív
Obec Diakovce v okrese Šaľa má iba niečo viac ako 2 200 obyvateľov, no už pred pár týždňami tu otvorili vlastný priemyselný park. Kolaudácia novootvoreného priemyselného areálu prebehla koncom októbra za účasti predstaviteľov obce a generálneho riaditeľa Slovenskej agentúry pre rozvoj investícii a obchodu Petra Hajaša. Ostáva už len to najdôležitejšie - získať dobrých investorov a rozbehnúť výrobu.
Podmienky sú pripravené
Areál priemyselného parku v Diakovciach krátko po otvorení ponúka potenciálnym investorom výborné podmienky na realizáciu dlhodobých plánov. V apríli tohto roka sa začala výstavba a v priebehu pol roka pripravila obec kompletnú infraštruktúru. Budúci investori majú k dispozícii plynovod, vodovod, kanalizáciu, čistiareň odpadových vôd, elektrické vedenie vrátane trafostanice a rozvodov. Natiahnuté sú aj telekomunikačné siete a vybudovaná vnútorná a spojná komunikácia. V 25-kilometrovej vzdialenosti od areálu sa nachádza skládka pre komunálny odpad.
Obec je vybavená hlavnou cestou III. triedy, ktorá vedie do Šale. Odtiaľ sa dá napojiť na cesty prvej a druhej triedy v smere na Komárno a Veľký Meder. Pre kamiónovú dopravu je dôležitá informácia o blízkosti diaľnice D1 v smere na Sereď, Trnavu a Bratislavu. Katastrom obce prechádza lokálna jednokoľajová železnica trasy Šaľa - Neded. Chýba tu však železničná vlečka, no v blízkej Šali sa nachádza železničné prekladisko. Pre vážnych záujemcov sú k dispozícii aj letiská v Piešťanoch, Bratislave a vo Viedni. Využitie lodnej dopravy po rieke Dunaj je možné v bratislavskom prístave vzdialenom od Diakoviec 65 kilometrov.
Projekt za 60 miliónov
Priemyselný park vznikol najmä z iniciatívy obce, ktorá je vlastníkom a správcom celého areálu. "Získanie financií na výstavbu priemyselného parku nám trvalo štyri roky. Žiadosť o finančnú podporu sme podávali v roku 2004, 2005, a až v roku 2007 sme boli úspešní," hovorí starosta obce Bukovský. Napokon Diakovce projekt infraštruktúry pre priemyselný park financovali z troch zdrojov. Takmer tridsať miliónov korún obec získala z Európskeho fondu regionálneho rozvoja, čo predstavuje viac ako 50 percent celkových nákladov. Menšiu polovicu, teda 25,4 milióna korún, pokryli dotácie zo štátneho rozpočtu a zvyšných päť percent, čo sú takmer tri milióny korún, zafinancovala obec z vlastných zdrojov.
Podľa potrieb a záujmu
Park sa rozprestiera na rozlohe 8,24 hektára, pričom sedem hektárov vyčlenil správca pre budúcich investorov. Obec uvažuje aj nad alternatívami rozdelenia plochy v prípade záujmu menších podnikateľských subjektov. Ak by prejavili investori záujem, areál by sa mohol podľa potreby rozčleniť na desať menších segmentov určených pre výrobné, prevádzkové či skladovacie priestory. Medzi nimi bude hlavná areálová komunikácia pri vstupe s vrátnicou a s obojstranným parkoviskom pre kamióny, napojená na dopravný systém obce. "V súčasnej dobe sa hľadajú investori, ktorí by v budúcnosti vybudovali v pripravenom areáli svoje výrobné, skladové či iné objekty," opisuje situáciu starosta obce Ján Bukovský.
Nezamestnanosť
V súčasnosti je priemyselný park ešte prázdny, nakoľko iba teraz prebiehajú rokovania s potenciálnymi investormi. Z hľadiska kapacity priemyselného parku sa predpokladá dvesto až tristo pracovných miest. Začiatkom roka 2004, kedy obec začala žiadať o príspevok na financovanie priemyselného parku, bola v okrese Šaľa takmer 18-percentná nezamestnanosť. V tomto roku sa už pohybuje iba okolo 6,5 percenta. Iná je situácia v Diakovciach a bezprostrednom okolí. "V našej obci, ako aj v mikroregióne je 13- až 14-percentná nezamestnanosť, ktorú vybudovaním priemyselného parku chceme znížiť," dodáva na margo starosta obce. Realizácia projektu vyplynula z potreby malých a stredných podnikateľov, slovenských a zahraničných investorov, ktorí majú záujem presunúť svoju prevádzku pre lepšie daňové podmienky a pre lacnejšiu pracovnú silu do tejto lokality.
Problémy ich neobišli
Okrem problémov pri zháňaní peňazí na výstavbu infraštruktúry sa obec musela popasovať aj s inými ťažkosťami. "Najväčšie problémy sme mali s povoleniami a so zmluvami na dodávku energií," hovorí Bukovský. Komplikované boli aj vzťahy s telekomunikačnou spoločnosťou. Na druhej strane ako výbornú hodnotí starosta spoluprácu so štátnymi orgánmi, a to počas prípravy aj výstavby priemyselného parku.
Správca parku zatiaľ nehovorí o zaručených investoroch. Všetky rokovania iba prebiehajú a obec podpísala niekoľko zmlúv o budúcej zmluve. Z týchto dôvodov sa zatiaľ neuvažuje ani o rozširovaní priemyselného parku. Už v tejto etape je jasné aj zameranie priemyselného parku. "Obec podporí hlavne ekologicky čisté prevádzky, exportne orientované progresívne priemyselné odvetvia, ktoré zabezpečia trvalú udržateľnosť zamestnanosti v obci," zdôrazňuje starosta Ján Bukovský.