Novela zákona o cestovných náhradách prináša zmeny aj v poskytovaní náhrad pri zahraničných pracovných cestách. Opatrenie ministerstva financií platné od 1. januára zase zvýšilo niektoré sadzby stravného, alebo sa zmenila mena, v ktorej sa vyplácajú.
V porovnaní s pracovnou cestou v rámci Slovenska má zamestnanec pri pracovnej ceste v zahraničí nárok na širšiu škálu náhrad. V súlade so zákonom má nárok na stravné, vreckové, na preplatenie cestovných výdavkov a výdavkov na ubytovanie, na komerčné poistenie, náhradu výdavkov za povinné očkovanie a odporúčané očkovanie, na náhradu výdavkov za cesty na návštevu rodiny, a ak na pracovnú cestu použije vlastný automobil, rovnako mu patrí aj náhrada na pohonné látky.
Za zahraničnú pracovnú cestu sa pritom považuje čas pracovnej cesty v zahraničí vrátane výkonu práce v zahraničí do skončenia tejto cesty.
Odlet alebo prechod hraníc
Nárok na stravné v cudzej mene sa posudzuje od rozhodujúceho času, ktorý závisí od spôsobu dopravy do zahraničia. Ak napríklad zamestnanec cestuje letecky zo Slovenska, rozhodujúcim momentom je čas odletu lietadla podľa letového plánu. Ak cestuje autom, autobusom alebo vlakom, je to čas prechodu slovenskej hranice. Pri lodi je to čas odchodu lode z prístavu.
Čas trvania zahraničnej služobnej cesty je rozdelený na časové pásma do šesť hodín vrátane, od šesť do 12 hodín a nad 12 hodín. Sadzbu stravného v eurách alebo v inej mene určuje opatrenie ministerstva financií.
Ak má zamestnanec poskytnuté raňajky v rámci ubytovania, zamestnávateľ kráti stravné o 25 percent. Podľa novely zákona stačí na preukázanie napríklad aj informácia od zamestnanca. Ak má navyše zamestnanec zabezpečené aj ďalšie bezplatné stravovanie, kráti sa stravné o 40 percent za bezplatne poskytnutý obed a o 35 percent za bezplatne poskytnutú večeru.
Novela zákona o cestovných náhradách dopĺňa aj prípad, kedy zamestnávateľ spomínané stravné nekráti. A to v prípade, ak zamestnanec nemohol využiť zabezpečené jedlo alebo raňajky z dôvodov, ktoré nezavinil, napríklad skorší odlet lietadla, alebo plnenie úloh zamestnávateľa.
Tiež má zamestnanec nárok aj na vreckové v eurách alebo v cudzej mene vo výške od päť do 40 percent stravného. To sa znižuje len pri krátení stravného v súvislosti s časovým pásmom, nie pri krátení stravného na zabezpečenie bezplatného stravovania.
Zamestnávateľ však môže určiť aj vyššie vreckové alebo stravné na základe internej smernice, alebo dohodou v pracovnej či kolektívnej zmluve. Tu však už platia iné predpisy. "Ak zamestnávateľ poskytne zamestnancovi cestovné náhrady vo vyššej sume, ako je suma, na ktorú vzniká zamestnancovi nárok podľa zákona o cestovných náhradách, je táto čiastka nad rámec zákonného nároku u zamestnanca predmetom dane z príjmov zo závislej činnosti a u zamestnávateľa nie je daňovým výdavkom v súlade so zákonom o dani z príjmov,“ hovorí daňová poradkyňa Jana Sadloňová.
Naopak, nárok na vreckové nemá po dobu prerušenia pracovnej cesty, napríklad z dôvodu návštevy rodiny.
Viac poistení
Zamestnancovi pri zahraničnej pracovnej ceste patrí náhrada za preukázané výdavky na poistenie nevyhnutných liečebných nákladov v zahraničí. Neplatí to vtedy, ak ho zamestnávateľ poistí sám. Novela zákona rozšírila možnosť, aby zamestnávateľ vysielajúci zamestnanca na zahraničnú pracovnú cestu poskytol aj iné druhy poistenia, napríklad poistenie batožiny, straty dokladov, poistenie storno poplatku a podobne. V tomto prípade však ide o nenárokovateľné plnenie.
Ak zamestnanec cestuje do krajiny, kde sa vyžaduje povinné očkovanie, alebo očkovanie odporúča Svetová zdravotnícka organizácia, patrí mu nárok aj za to.
Zamestnancovi patrí tiež náhrada za pohonné látky, ak na služobnú cestu išiel vlastným automobilom. Novelou zákona sa zrušila vzdialenosť 350 kilometrov v zahraničí, za ktorú sa poskytovala náhrada v slovenských korunách. Náhrada mu patrí za kilometre prejazdené mimo územia SR, a takisto za kilometre na území Slovenska od prechodu hraníc až do miesta skončenia pracovnej cesty.
| Príklady Cesta na konferenciu Pani Martina cestovala na konferenciu zubných lekárov do New Yorku. Pred tým sa však ešte zastavila na dva dni v Budapešti na výstave zubnej techniky, kde si chcela objednať vybavenie ordinácie. Z Maďarska sa späť na Slovensko už nevracala a letela priamo do Spojených štátov. Do Budapešti cestovala z Bratislavy autobusom, tam sa taxíkom presunula do výstavnej haly. Hotel, ktorý si pred cestou rezervovala, bol v blízkosti výstaviska. V ňom prespala dve noci, odlietala tretí deň skoro ráno. Ďalšie štyri dni bola pani Martina na konferencii v Spojených štátoch. Pozývateľ účastníkom poskytol v rámci konferencie aj bezplatný obed. Nárok na preplatenie teda vzniká za letenku, rezervovaný hotel priamo v konferenčnom hoteli a vreckové v amerických dolároch, plus za dopravu z letiska do hotela a späť. Stravné v amerických dolároch sa kráti o 25 percent za raňajky poskytnuté v hoteli v rámci ceny za ubytovanie a o 40 percent za obedy poskytnuté bezplatne. Prerušenie pracovnej cesty Pán Peter cestoval na dvojtýždňovú pracovnú cestu do Francúzska, kde jeho úlohou bolo nájsť nových klientov pre spoločnosť. Pôvodne mal na konci prvého týždňa vrátiť domov a v pondelok opäť cestovať do Francúzska. Po vzájomnej dohode so zamestnávateľom sa však rozhodol zostať vo Francúzsku aj cez víkend. To sa v súlade so zákonom považuje za prerušenie pracovnej cesty, ktoré môže byť aj na jej začiatku alebo konci, alebo pri návšteve rodiny. V tomto prípade za sobotu a nedeľu nepatrí pánovi Petrovi nárok na preplatenie ubytovania, cestovného miestnou dopravou, vreckové ani stravné.
Stravné pri zahraničnej pracovnej ceste Na čo máte nárok - raňajky 25 % |
| Prečítajte si aj: |
| Cestovné náhrady dostane dohodár aj živnostník Nárok na cestovné náhrady majú nielen zamestnanci v trvalom pracovnom pomere, ale aj „dohodári“ či živnostníci. Fyzické osoby, ktoré pracujú na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, musia mať nárok na cestovné náhrady dohodnutý v dohode. Takisto si cestovné náhrady môže uplatniť aj ten, kto pracuje na základe živnostenského oprávnenia, alebo osoby, ktoré sú vymenované do zvolených orgánov právnickej osoby a nie sú s právnickou osobou v pracovnoprávnom vzťahu – napríklad konateľ nemusí mať s právnickou osobou uzatvorenú pracovnú zmluvu a má takisto nárok na cestovné náhrady. Celý článok >> |