Dnes sa už dobre zabávam na každom dni, keď som v mladosti niekomu niečo závidel. Tak ako veľa mojich rovesníkov, závidel som krajšiu babu, krajšie auto... niekedy aj krajší nos medzi očami. Až prišiel jeden deň, keď som si uvedomil, že energia, ktorú venujem "mojej priateľke Závisti", sa môže využiť aj pozitívnejšie. Prestal som sa zaoberať inými a začal som riešiť sám seba. Ušetrený čas som využil na vlastné vzdelávanie a rozvoj osobnosti. Zrazu som mal oveľa viac času na stretávanie so skutočnými priateľmi bez komplexov a ohováraní a moje životné hodnoty sa zmenili od základov. Odrazilo sa to nielen na mojom súkromnom, ale aj pracovnom živote. Začal som podnikať, obchodovať, riadiť ľudí a výsledky sa dostavili. Dnes už nikomu nič nezávidím, a pokiaľ zdravie bude slúžiť, tak budem takto "happy" aj naďalej. Dnes už svet okolo seba nehodnotím podľa krásnej baby alebo auta (a ani ten môj nos mi už dnes nepríde až taký škaredý). Objavil som hlavne sám seba -- viem, čo chcem, a ešte viac viem, čo nechcem. Prvý odsek môže pôsobiť ako osobná výpoveď ambiciózneho manažéra, ktorý ide tvrdo za svojím cieľom, a tým sa jeho obzor ohraničuje. Končí to tak v mnohých prípadoch, ak za tým nenasleduje ďalšia etapa rozvoja osobnosti. A tou je využitie vlastného sebapoznania na to, aby sme mohli vo svojom okolí vytvárať dobrú atmosféru a pomôcť ľuďom, ktorých vedieme, v ich vlastnom profesionálnom a osobnostnom raste. V reálnom živote som sa stretol s manažérmi (nevynímajúc v začiatkoch ani mňa), ktorí napriek absolútnemu nedostatku empatie a poznania svojich podriadených dosiahli výborné výsledky. Svojimi striktne autoritatívnymi metódami dokázali zo svojich kolegov "vyžmýkať" maximum a v krátkom čase dosiahli očakávaný výsledok. Mnohokrát boli svojimi nadriadenými vysoko hodnotení a v určitom krátkom časovom období aj kráľovsky odmeňovaní. Sprievodným znakom ich práce však bola častá obmena ich spolupracovníkov, ktorí väčšinou odchádzali z firmy "kvalitne vytrénovaní", ale duševne vycicaní, frustrovaní a demotivovaní. A pritom stačilo tak málo. Moja životná skúsenosť ma presvedčila, že dobrý manažér k svojej práci musí najskôr prejsť vlastným sebapoznávaním a neskôr musí chcieť nájsť cestu aj k poznaniu ľudí, ktorí žijú a pracujú okolo neho. A tu vidím hlavný rozdiel medzi významom slov MANAŽÉR a LÍDER. Ak môžem na tomto mieste poradiť niečo iným kolegom, tak by som im určite chcel odporučiť jednu vec: aby nešli jednoduchšou cestou manažéra a pokúsili sa vyformovať zo seba lídra. Snažte sa naplniť význam slova lead -- viesť. Snažte sa odovzdať svojim podriadeným všetko, čo už vy sami viete, a pokúste sa z nich vychovať lepších a úspešnejších, ako ste vy. Obetujte aj svoj privátny čas na neformálne stretnutia a rozhovory s vlastným tímom, aby ste poznali ich ciele, sny, úspechy i neúspechy.... Osobnosť každého človeka je rozvíjateľná; žiaden prípad nie je vopred stratený, môže byť len ľahší alebo ťažší. A nebojte sa vnútornej konkurencie. Ak vás aj niekto vo firemnej hierarchii preskočí, a vy ste prešli vlastným sebapoznaním (neživíte v sebe závisť), verte, budete mať radosť z jeho postupu a vaša pozícia vo firme bude v dlhodobom horizonte stále silnejšia. Pre všetkých budete UČITEĽOM, čo vychováva lídrov a stanete sa pre firmu nenahraditeľným. Ak sa naozaj stotožníte s týmto svojím poslaním, budete osobnostne rásť ako súčasť tímu lídra. A ak niekto z vášho tímu postúpi vyššie -- a vy ste z neho vychovali lídra -- oprie sa o vás, pretože zdieľa rovnaké hodnoty ako vy. Ak nie, vychovali ste z neho "iba" manažéra.