Súčasný Zákonník práce používa pojem "skúšobná doba", nový zavádza pojem "skúšobná lehota". Aj naďalej bude platiť, že v pracovnej zmluve možno dohodnúť skúšobnú lehotu, ktorá je najviac tri mesiace. Právne záväzná skúšobná lehota musí byť dohodnutá v písomnej forme a musí tvoriť súčasť pracovnej zmluvy. Jej ústna dohoda je neplatná. Neplatná je aj dohoda o skúšobnej lehote v písomnej pracovnej zmluve, ak bola uzavretá neskôr ako v prvý deň nástupu do práce. Takisto platí, že dohodnutá skúšobná lehota sa nemôže dodatočne predlžovať. Zo zákona sa však dohodnutá skúšobná doba predlžuje o čas prekážok v práci na strane zamestnanca.
Zmena pomenovania skúšobnej doby na skúšobnú lehotu znamená aj zmenu počítania času. Zákon inak určuje začiatok a koniec doby, ktorej uplynutím je podmienený vznik práva alebo povinnosti. Tieto doby sa začínajú prvým dňom a končia sa uplynutím posledného dňa určenej alebo dohodnutej doby. Lehoty začínajú plynúť dňom, ktorý nasleduje po udalosti rozhodujúcej pre jej začiatok. Nie je pritom významné, či začiatok lehoty pripadne na pracovný deň alebo na sobotu, nedeľu alebo sviatok. Posledný deň lehoty počítanej podľa týždňov, mesiacov a rokov pripadá na deň, ktorý sa pomenovaním alebo číslom zhoduje s dňom, na ktorú pripadá udalosť, odkedy sa lehota začína. Ak posledný deň lehoty pripadne na deň, ktorý nie je v mesiaci, je posledným dňom lehoty posledný deň v mesiaci. Ak pripadne posledný deň lehoty na sobotu, nedeľu alebo sviatok, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň.
StoryEditor