Zakladateľom psychoanalýzy bol viedenský psychiater Sigmund Freud (1856 – 1939). Táto terapeutická technika vedie pacientov k tomu, aby slobodne hovorili o svojom živote, predovšetkým o svojich najranejších zážitkoch, ktoré si pamätajú. Freud dospel k názoru, že naše správanie je do značnej miery ovládané podvedomím a tým, ako do dospelosti prenášame mechanizmy potláčania úzkosti, ktoré sme si osvojili v ranej fáze života. Väčšina z týchto raných zážitkov sa z našej vedomej pamäti vytratí aj napriek tomu, že tvoria základ, na ktorom spočíva základ nášho sebauvedomenia.
Freud opisuje vývoj ľudskej psychiky ako proces sprevádzaný veľkým napätím. Malé dieťa sa postupne učí ovládať svoje pudy, ale tie zostávajú skryté ako mocné motivačné sily v podvedomí. Vo vývoji schopností dieťaťa rozlišuje Freud niekoľko typických štádií. Zvláštnu pozornosť pritom venuje fáze okolo štvrtého a piateho roku života, keď sa už väčšina detí dokáže na čas vzdať trvalej prítomnosti svojich rodičov a začleniť sa do širšieho sociálneho sveta. Freud túto fázu nazýva oidipovským štádiom. Keby väzby detí na rodičov, obsahujúce takýto erotický prvok, mohli pokračovať, viedlo by fyzické dospievanie dieťaťa k vzniku sexuálnych vzťahov s rodičom opačného pohlavia. K tomu však nedochádza, pretože deti sa učia erotickú túžbu po svojich rodičoch potláčať. Tento moment predstavuje významné štádium rozvoja nezávislého „ja“, pretože sa deti oslobodzujú od pôvodnej závislosti od rodičov.
Chlapci prekonávajú oidipovský komplex, keď potlačia svoju erotickú väzbu na matku i svoj antagonizmus voči otcovi. U dievčat, ktorým Freud venoval vo svojich prácach omnoho menej priestoru ako chlapcom, je tento proces zrkadlovým obrazom chlapčenského vývoja. Dievča potláča erotickú túžbu po otcovi a prekonáva nevedomé odmietanie matky tým, že sa snaží byť ako ona – získať „ženské“ vlastnosti. To, ako sa deti vyrovnajú s oidipovským komplexom, má podľa Freuda veľký vplyv neskoršie vzťahy týchto jedincov.
Freudove teórie boli kritizované z mnohých strán a často sa stretávali s nepriateľským prijatím. Niektorí oponenti odmietali predstavu, že deti majú erotické želania, ako aj tézu, že sa na základ skúseností z raného detstva vytvárajú nevedomé mechanizmy potláčania úzkosti, ktoré pretrvávajú po celý život. Feministická kritika Freudovi vytýka, že sa príliš sústreďuje na mužskú psychológiu, zatiaľ čo ženskej nevenuje dostatočnú pozornosť. Vyskytujú sa dokonca tiež názory, že celý koncept psychoanalýzy je výmyslom židov, ktorí sa ňou pokúšajú zničiť kresťanstvo.
Bez ohľadu na racionálne i tie ostatné námietky voči Freudovej koncepcii, niektorým jej častiam len ťažko môžeme uprieť platnosť. Je takmer isté, že ľudské správanie má aj svoje nevedomé aspekty, ktoré vychádzajú z mechanizmov potláčania úzkosti, osvojených už v ranej fáze života.