1. Čo je SARS-COV-2 a čo COVID 19?

SARS-COV-2 je anglická skratka (Severe acute respiratory syndrome coronavirus 2) pre označenie nového koronavírusu. Ide o nákazlivý typ vírusu, patrí do širokej skupiny koronavírusov. Po 229E, NL63, OC43, HKU1, MERS-CoV a SARS-CoV je to siedmy koronarovírus, ktorý útočí na ľudí. Ide o pozitívny jednoreťazcový RNA koronavírus. 

COVID-19 (z angl. COronaVIrus Disease) je označenie pre respiračné ochorenie, ktoré spôsobuje vírus SARS-COV-2. To prvýkrát objavili koncom minulého roka v čínskom meste Wu-chan v provincii Chu-pej. 

2. Ako vznikol SARS-COV-2? Vznikol prirodzene alebo laboratórne?

Aj napriek konšpiračným teóriám, že vírus vznikol v laboratóriu, sa vedci zhodujú na tom, že nič nenasvedčuje tomu, že by tomu bolo tak. Podľa expertov je dielom evolúcie a pochádza z infikovaného zvieraťa. S veľkou pravdepodobnosťou ho na človeka preniesol netopier.

Štúdia vedcov z USA, Austrálie a Veľkej Británie uverejnená v časopise Nature Medicine jasne ukázala, prečo nejde o umelo vytvorený vírus v laboratóriu. Genóm iného koronavírusu SARS-CoV-2 je z takmer 80 percent rovnaký ako ten u SARS-CoV, pri vstupe do hostiteľskej bunky používajú aj rovnaký receptor ACE2. Z celých 96 percent je genetická informácia nového koronavírusu rovnaká s koronavírusom, ktorý môžeme nájsť u netopierov, ktorým však neškodí.

Vírus izolovaný z netopierov sa však od koronavírusu spôsobujúceho chorobu COVID-19 líši v niekoľkých aminokyselinách. Tie možno nájsť v hrote, ktorý infikuje hostiteľskú bunku a aminokyseliny sa ukázali ako kľúčové pre väzbu na ľudské bunky. Týchto šesť aminokyselín sa v piatich prípadoch tiež líši aj od aminokyselín SARS-CoV. Ukazuje sa, že nový koronavírus sa oveľa lepšie viaže na receptory ACE2, a to ako u ľudí, tak aj u mačiek, fretiek a ďalších druhov s podobnými receptormi. 

Počítačový rozbor ukazuje, že dôvod, prečo tomu tak je, je iný než predpokladané eventuálne modifikácie. Nejde totiž o optimalizáciu spôsobu viazania sa, aký môžeme vidieť napríklad u SARS-CoV, ide o úplne nové a unikátne riešenie, aké nám často dokáže pripraviť len sama príroda.

Navyše, keby bol vírus umelo vytvorený, išlo by pravdepodobne o genetické vylepšenie jedného z ďalších už známych koronavírusov. Avšak dáta z genetickej informácie SARS-CoV-2 nezvratne ukazujú, že nový koronavírus nie je odvodený zo žiadneho už evidovaného koronavírusu, uvádzajú Lidovky.cz.

3. Prečo je v takej veľkej miere zasiahnuté Taliansko?

Taliansko zasiahol koronavírus v čase vrcholiacej turistickej sezóny, keď tam ľudia z európskych krajín húfne chodili na lyžovačky. „Taliansko malo smolu, jednak, že je zimné obdobie, kedy sa kvapôčkovým infekciám darí a jednak sa na malej ploche nahromadilo veľké množstvo ľudí, takže epidémia tam má ideálne podmienky pre šírenie,“  uviedol v rozhovore pre HN Televíziu virológ Fedor Čiampor.

4. Prečo je najvyššia úmrtnosť v Taliansku a Španielsku?

Dôvodom mimoriadne vysokej úmrtnosti v Taliansku v porovnaní s ostatnými krajinami je to, že na ochorenie zomierajú najmä starší ľudia a ľudia so zdravotnými problémami, ktorí sú rizikovou skupinou. Obzvlášť postihnutý je sever krajiny, kde žije pomerné stará populácia. 

Podľa štúdie národného zdravotného úradu v krajine viac ako 99 percent úmrtí tvorili ľudia, ktorí trpeli predchádzajúcimi zdravotnými problémami, píše Bloomberg. Takmer polovica obetí mala najmenej tri choroby a asi štvrtina mala jednu alebo dve choroby. Väčšina obetí mala vysoký krvný tlak, niekoľkí cukrovku a ochorenie srdca. Podobná situácia je v Španielsku, väčšina úmrtí sa týka ľudí starších ako 80 rokov. 

5. Prečo je nižšia úmrtnosť v Južnej Kórei a v Nemecku?

Zdá sa, že šírenie koronavírusu a tým aj počet úmrtí v Južnej Kórei pomáha zastaviť rozsiahle testovanie obyvateľov, tiež aktívne hľadanie potenciálnych nakazených aj s využitím ich osobných údajov, ako je pohyb mobilných telefónov, platenie kreditnými kartami. Existujú aj počítačové aplikácie prístupné verejnosti, kde sú nazbierané dáta, takže sa ľudia môžu sami zamyslieť, či s nejakou infikovanou osobou neprišli do styku. A spolu s tým aj karanténa možných infikovaných, strážených pomocou techniky. 

Podľa časopisu MIT Technology Review, poverení pracovníci ľuďom v karanténe dvakrát denne telefonujú a zisťujú ich stav, súčasne mobilné telefóny zaznamenajú a upozornia, keby opustili miesto karantény. 

V prípade Nemecka nižšiu úmrtnosť podľa odborníkov možno vysvetliť mladším vekom chorých alebo vysokou mierou testovania. Jedným z pravdepodobných vysvetlení rozdielov v úmrtnosti je podľa Marylyn Addoovej, vedúcej oddelenia infektológie hamburskej univerzitnej nemocnice fakt, že zatiaľ čo nemocnice v severnom Taliansku sú ochromené počtom nových pacientov, tie nemecké zatiaľ nemajú plne obsadenú kapacitu a mali viac času na prípravu lôžok, zásobovanie materiálom aj prerozdelenie personálu.

Dôležitú úlohu zohrala aj skutočnosť, že Nemecko od začiatku epidémie testuje na koronavírus nielen už zjavne nakazených, ale aj ľudí s miernejšími príznakmi choroby COVID-19. Odlišuje sa tiež profilom ľudí nakazených v prvých týždňoch, pretože boli mladší než v ostatných krajinách. Mnohí z nich boli zdravé osoby s dobrou fyzickou kondíciou, ktorí sa vracali z lyžiarskych stredísk v Rakúsku a Taliansku. Aj tento jav by mohol doterajšiu nízku úmrtnosť vysvetľovať.

6. Aký je rozdiel medzi SARS-COV-2, MERS, SARS a španielskou chrípkou? 

Aj keď SARS-COV, ktorý vypukol v roku 2003 a MERS, ktorý sa prvýkrát objavil v roku 2012, sú tiež koronavírusy s podobnými príznakmi a prenášané medzi zvieratami a ľuďmi, od SARS-COV-2 sa odlišujú.   

 „V prípade vírusu SARS je inkubačná doba jeden, dva dni, podobne ako pri chrípke a víruse MERS, ale pri novom koronavíruse je inkubačná doba až do dvoch týždňov,“vysvetlil rozdiel medzi jednotlivými vírusmi virológ Fedor Čiampor. To znamená, že infikovaný človek roznáša infekciu, ale môže sa cítiť zdravý aj dva týždne. Podľa odborníka to zrejme súvisí s reprodukčným cyklom tohto vírusu.

Španielska chrípka, ktorá v rokoch 1918 a 1919 zabila milióny ľudí na svete, sa od SARS-COV-2 líši klinickým profilom, závažnosťou, biologickými príznakmi. Aj keď obe sú respiračné infekcie s bežnými príznakmi, ako je nádcha a horúčka, patria do rôznych skupín vírusov.

Rozdiel je aj v tom, kto sa nimi nakazil. Španielska chrípka bola pre starších ľudí menej smrteľná, pravdepodobne preto, že vypuknutie chrípky z 30. rokov 19. storočia poskytlo stále žijúcim starším ľuďom v roku 1918 určitú obmedzenú imunitu. Aj preto bola najsmrteľnejšia pre mladých dospelých, čo je zriedkavý jav, ktorý naďalej fascinuje epidemiológov.

Ďalší zásadný rozdiel spočíva v úrovni znalostí o týchto dvoch chorobách.V čase španielskej chrípky ľudia nepoznali patogén chrípky a bez tohto vedomia nemohli vytvoriť vakcínu. Vedci neizolovali konkrétny vírusový kmeň, ktorý spôsobuje chrípku u ľudí, až do roku 1933. Vedecké poznatky sú dnes samozrejme oveľa pokročilejšie.

7. Aká bola úmrtnosť pri týchto ochoreniach?

Udáva sa, že na SARS zomrelo 774 ľudí a na MERS 858. Najčastejšie uvádzané štatistické údaje o úmrtiach na španielsku chrípku pochádzajú zo štúdie Nialla Johnsona a Juergena Muellera z roku 2002, v ktorej sa odhaduje počet obetí na 50 miliónov, ale varovali, že by to mohlo byť až 100 miliónov. 

Novší dokument z roku 2018, ktorý vypracovali Pete Spreeuwenberg, Madelon Kroneman a John Paget, má oveľa nižší odhad 17,4 milióna. To by znamenalo mieru úmrtnosti 3,5 percenta, ale pri použití vyššieho počtu mŕtvych 50 miliónov, úmrtnosť stúpne na 10 percent.

8. Čo je všeobecne koronavírus?

Koronavírusy sú čeľaď vírusov, patria do podradu Cornidovirineae. Ich veľkosť je okolo 120 nm, genóm obsahuje okolo 30-tisíc báz. Sú zoonotické, to znamená, že sú prenášané medzi zvieratami, najmä stavovcami a ľuďmi a spôsobujú ochorenia s rôznou závažnosťou. 

Do roku 2002 prebiehali ochorenia ľudí ako nezávažné hnačkové alebo respiračné ochorenia s postihnutím horných dýchacích ciest. Vírusy sa vtedy obyčajne nedostali do dolných častí dýchacích ciest.

9. Ako sa prenáša?

Vedci podľa doterajších analýz vírusu COVID-19 zistili, že hlavným spôsobom jeho prenosu je kvapôčková infekcia. Koronavírus sa prenáša drobnými kvapôčkami vo vzduchu z človeka na človeka. Infekcia sa najrýchlejšie šíri pri kašľaní, kýchaní, ale aj pri blízkej komunikácii či bozkávaní. 

Jeden infikovaný človek nakazí priemerne troch ľudí. Pokiaľ sa však nachádza v zatvorenej miestnosti ako je školská trieda či konferenčná miestnosť jeden nakazený, infikovať môže aj desiatky ďalších. Teórie, že by sa prenášal ďalšími cestami, ako je napríklad materské mlieko, spermie, slzy, pot, zvratky, stolica alebo moč, sa zatiaľ nepotvrdili.

10. Aká je inkubačná doba koronavírusu v porovnaní s inými ochoreniami?

Aktuálne sa odhaduje, že inkubačná doba nového koronavírusu sa pohybuje v rozmedzí od dvoch do 14 dní. V priemere sa však prvé príznaky začnú objavovať už po piatich dňoch. 

V porovnaní so SARSom je to ale výrazne dlhší čas. Pri tomto ochorení inkubačná doba trvala od dvoch do siedmich dní. Ďalším dôležitým rozdielom je to, že SARS prenášali až tí ľudia, u ktorých sa prejavili príznaky, jeho šíreniu sa tak dalo oveľa efektívnejšie zabrániť. Úplne inak sa správa aj bežná chrípka, ktorej inkubačná doba trvá jeden až štyri dni. 

11. Aké sú v skutočnosti bezpečné rozostupy medzi ľuďmi?

Svetová zdravotnícka organizácia aj Úrad verejného zdravotníctva SR uvádzajú, že by sa mala dodržiavať minimálne metrová vzdialenosť. Nová slovenská vláda v rozšírených opatreniach uvádza, že v akomkoľvek rade, ktorý sa vytvorí hocikde, musia stáť ľudia minimálne dva metre od seba. 

12. Aký je rozdiel medzi rúškami a respirátormi? 

Rúška majú zabrániť prieniku choroboplodných zárodkov zvnútra von. Ich účelom je ochrániť okolie, nie človeka, ktorý ich nosí. Naopak respirátor chráni pred ohrozením zvonku. Človeka, ktorý ho používa, chráni pred prienikom vírusov z vonkajšieho prostredia.

13. Ako dlho sú účinné papierové, bavlnené rúška a respirátory?

To záleží na pokynoch výrobcu, koncentrácii infekčných látok v prostredí, teplote, vlhkosti vzduchu. Spravidla sa doba použitia rúšok a respirátorov uvádza od 3 do 8 hodín. Papierové rúška sú na jednorazové použitie, pričom bavlnené môžete po ich vydezinfikovaní používať opakovane. Respirátory sú buď jednorazové alebo s výmenným filtrom. 

14. Ako sa majú nosiť rúška?

Jednorázové papierové rúško používajte podľa návodu výrobcu. Pokiaľ má dve farby, nosí sa modrou stranou von. Vonkajšia vrstva, ktorá často máva modrú či zelenú farbu, chráni pred prenikaním kvapalných a pevných látok zvonku. Vnútorná biela vrstva absorbuje vlhkosť, ktorú vydychujeme. 

Rúška by mali tesne priliehať k tvári, ohybný plastový prúžok pritlačte k nosu. Ak nosíte okuliare, vložte ho pod ne. Keď ho máte na tvári, snažte sa naň nesiahať, hromadia sa v ňom možné zdroje infekcie. Ak papierové alebo bavlnené rúško zvlhne, je potrebné ho vymeniť. Nenoste ho dlhšie ako 8 hodín.

Použité rúško treba dávať dole tak, aby ste sa nedotýkali jeho prednej časti, čiže ho stiahnete vzadu za gumičky alebo rozviažete šnúrky. Papierové rúško už viac nepoužívajte a vyhoďte. Potom si treba dôkladne umyť ruky teplou vodou a mydlom, prípadne dezinfekčným prostriedkom.

15. Ako sa môžu dezinfikovať rúška?

Bavlnené rúško po použití vyperte na 60 stupňov alebo ho vyvarte. V nádobe ho pol hodinu prevárajte tak, ako sa kedysi vyvárali detské látkové plienky. Nestrkajte ho do mikrovlnnej rúry, ani do rýchlovarnej kanvice. Po uschnutí ho prežehlite, odporúča iDNES.cz.

16. Musia sa rúška nosiť povinne?

Na Slovensku sa od 24.3. zaviedlo povinné nosenie ochranných rúšok, ktoré zakrývajú nos a ústa. Rúško ste povinní nosiť mimo svojho domu či bytu. Hromadná doprava, ale aj obchodné domy, lekárne a zamestnávatelia už dlhšie vyžadujú zakrytú tvár aj bez tohto nariadenia. Minulý týždeň aj vláda v Česku rozho...