Príležitostné príjmy
Pri vypočítavaní daňovej povinnosti je dôležité vedieť, o aký druh príjmu ide a aké podmienky pre zdaňovanie platia. Zákon o dani z príjmov rozdeľuje príležitostné príjmy do dvoch skupín. Prvú z nich tvoria príjmy z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti, ako aj príjmy z prenájmu. Zákon ďalej konkretizuje, že ide o príjmy z poľnohospodárskej výroby, lesného a vodného hospodárstva, príjmy zo živnosti, z podnikania vykonávaného podľa osobitných predpisov, príjmy spoločníkov verejnej obchodnej spoločnosti a komplementárov komanditnej spoločnosti, príjmy znalcov a tlmočníkov či príjmy z prenájmu nehnuteľností. Do druhej skupiny patria príjmy z kapitálového majetku, medzi ktoré patria úroky a výnosy z cenných papierov, vkladov a poskytnutých úverov a pôžičiek.
Čo sú ostatné príjmy?
Do skupiny ostatných príjmov patria najmä príjmy z prevodu vlastníctva nehnuteľností a z predaja hnuteľných vecí, ďalej výhry a rôzne ceny z verejných súťaží. Okrem nich možno zaradiť medzi ostatné zdaniteľné príjmy, príjmy z derivátových operácií, z prevodu opcií, cenných papierov a účasti (podielu) na spoločnosti. Predmetom dane spadajúcej do tejto kategórie sú aj príjmy zo zdedených práv z priemyselného či iného duševného vlastníctva vrátane autorských práv a práv príbuzných autorskému právu, dôchodky a opakujúce sa pôžitky.
Všeobecne pre všetkých
Daňové priznanie musí podať do konca marca každý daňovník, ak za zdaňovacie obdobie dosiahol akékoľvek zdaniteľné príjmy presahujúce 50 percent nezdaniteľného základu dane, ktorá predstavuje 98 496 korún (3 269,47 eura). Pre rok 2008 tak platí polovica z tejto sumy, čo je 49 248 korún (1 634,73 eura). Daňové priznanie je povinný podať aj ten daňovník, ktorého zdaniteľné príjmy nepresiahli 50 percent nezdaniteľného základu dane, ale vykazuje daňovú stratu.
Do tejto sumy sa nezahŕňajú príjmy, z ktorých sa daň vyberá zrážkou. Vybraním zrážky je už samotná daňová povinnosť splnená s výnimkou prípadu, keď daňovník uplatní iný postup a vybratú zrážkovú daň bude považovať za preddavok. Aj v týchto prípadoch však platia tradičné nezdaniteľné sumy ako sú príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie, finančné prostriedky na účelové sporenie alebo poistné na životné poistenie do výšky 12 000 korún (398,33 eura) a mesačný daňový bonus.
Daňové priznanie
Ak keď je dikcia zákona v oblasti príležitostných a iných príjmov na pohľad zložitá, do tejto skupiny daňovníkov patria všetci, ktorí majú aj iné príjmy ako tie zo závislej činnosti. Najmä zamestnanci často zabúdajú, že iné príjmy ako tie zo závislej činnosti, im zamestnávateľ nezdaní, ale táto povinnosť je na ich pleciach. Vo väčšine prípadov je riešením tlačivo daňového priznania typu B, ktoré sa vzťahuje na fyzické osoby a zdaňujú sa v ňom všetky príjmy okrem príjmov zo závislej činnosti.
Daňovníci, ktorí siahnu po tlačive „typu B“, sa všeobecne delia do dvoch skupín. Prvú skupinu tvoria zamestnanci, ktorí majú okrem príjmov zo závislej činnosti aj ďalšie príjmy podliehajúce daňovej povinnosti. Do druhej skupiny patria osoby, ktoré nemajú príjem zo závislej činnosti, ale majú zdaniteľné príjmy z podnikania či inej samostatnej zárobkovej činnosti a z prenájmu, príjmy z kapitálového majetku alebo zdaniteľné príjmy, ktoré zákon označuje ako ostatné. Najpočetnejšiu skupiny daňovníkov s uvedenými príjmami však tvoria živnostníci a podnikatelia.
Zúčtovanie výdavkov
Do základu dane zdaniteľný o výdavky preukázateľne vynaložené na jeho dosiahnutie. Ak sú výdavky vyššie ako príjem, na rozdiel sa neprihliada. Okrem toho sa do základu dane či čiastkového základu dane zdaniteľné ide o výhry v lotériách a iných podobných hrách a výhry z reklamných súťaží a žrebovaní a ceny z verejných súťaží, ktoré plynú či dôchodky. Medzi výdavky sa zahrnie aj príjem z predaja nehnuteľnosti v tom zdaňovacom období, v ktorom sa prijal, bez ohľadu na to, v ktorom zdaňovacom období nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti kupujúci. Ostatné príjmy, vyplácané v splátkach na základe zmluvy alebo prijaté preddavky dohodnuté zmluvou, sa zahrnú do základu dane v tom zdaňovacom období, v ktorom boli prijaté. Pri ostatných príjmoch je výdavkom buď kúpna cena, cena samotná či zostatková, preukázateľne vynaložené finančné prostriedky či preukázateľné výdavky.
Výdavkom nie je hodnota vlastnej práce na veci, ktorú si daňovník sám vyrobil alebo ju vlastnou prácou zhodnotil. Daňovník pri príjmoch výdavky preukázateľne vynaložené na dosiahnutie príjmu, uplatniť výdavky vo výške z týchto príjmov. plynúcich zo zdrojov na území Slovenskej republiky sa daň vyberá zrážkou. Pri poskytnutí nepeňažnej výhry alebo ceny je prevádzkovateľ alebo organizátor hry, súťaže alebo žrebovania povinný oznámiť výhercovi hodnotu výhry alebo ceny, ktorou je obstarávacia cena alebo vlastné náklady prevádzkovateľa alebo organizátora hry, súťaže alebo žrebovania, resp. poskytovateľa výhry alebo ceny.
Ako zdaňovať?
Existuje viacero spôsobov, ako si podnikateľ vypočíta daň zo svojich príjmov. Základom je správne zúčtovanie výdavkov, spôsob závisí aj od toho, či je alebo nie je platiteľom DPH. Ak nie je platiteľom DPH alebo ho platí len časť zdaňovacieho obdobia, môže sa rozhodnúť, že si uplatní paušálne výdavky vo výške 40 percent z úhrnu svojich príjmov. Počas uplatňovania tohto spôsobu musí daňovník viesť evidenciu o príjmoch v časovom slede, o zásobách a pohľadávkach. V opačnom prípade si uplatňuje preukázateľné, teda skutočné daňové výdavky. Počas celého zdaňovacieho obdobia si musí viesť evidenciu o príjmoch a výdavkoch v časovom slede, o hmotnom a nehmotnom majetku, ktorý možno odpisovať, ale aj o zásobách, pohľadávkach a záväzkoch.
| Dôležité čísla, ktoré platia pre daňové priznanie za rok 2008 49 248 korún – do tejto výšky príjmu netreba podať daňové priznanie 25 650 korún – výška príjmu z prenájmu, ktorá je oslobodená z dane v zmysle §9 ods. 1 písm. h/ zákona 595/2003 (úhrn príjmov nemôže nepresiahnuť 5-násobok životného minima 5 x 5 130 korún) 98 496 korún - nezdaniteľná suma základu dane 5 130 korún – suma životného minima, ktorá sa používa v daňových priznaniach 513 000 korún – ak daňovník dosiahne základ dane, ktorý je vyšší ako 513 000 korún, nezdaniteľná časť základu dane ročne na daňovníka je suma zodpovedajúca rozdielu 226 746 korún a jednej štvrtiny základu dane. Ak táto suma je nižšia ako O, nezdaniteľná časť základu dane ročne na daňovníka sa rovná nule. 555 korún – daňový bonus od januára do júna 582 korún – daňový bonus od júla do decembra |