Viceguvernérka Národnej banky Slovenska Elena Kohútiková sa pohybuje vo svete peňazí s výrazom typickým pre sebavedomé ženy. Vie, čo chce a vie to aj dosiahnuť. Vždy elegantne upravená a šarmantná. Svoju šikovnosť a dobrý vkus využívala už pred rokmi, keď si sadala k šijaciemu stroju. "Voľakedy som svojim deťom prakticky všetko ušila a uštrikovala," netají sa ovládaním ručných prác. Vraj sa jej darilo aj vyšívanie a háčkovanie a aj teraz po rokoch by vedela, ako na to. "Asi najviac mi z toho chýba šitie. Niežeby som bez neho nevydržala, ale bavilo ma to." Čo ju baví dnes? Samozrejme, jej práca, ktorá je pre všetkých úspešných ľudí zároveň koníčkom, inak by to ani nešlo. "Nastúpila som do vlaku, ktorý sa volá menová politika a keďže som študovala niečo iné, veľa vecí som sa musela naučiť a doučiť. A tento odbor mi skutočne prirástol k srdcu."
Zrejme bude talentom na jazyky, keďže sa ich stále učí a dokonca ju to baví. Ovláda angličtinu, nemčinu a ruštinu. Jazyk našich bývalých veľkých bratov už takmer nepoužíva, ale je presvedčená, že je to otázka dvoch-troch dní, aby v ňom bola zase "doma". Exotické reči zatiaľ necháva iným, ale s tým, koľko ráz je človekom, sa ešte neuspokojila. "Momentálne sa učím francúzštinu. Ale nielen preto, že je to jazyk diplomatov. Voľakedy som si sľúbila, že ak nás po tom dlhom a únavnom procese prijmú do OECD, naučím sa ju," hovorí o svojom predsavzatí.
Napriek tomu, že sa pohybuje prevažne v mužskom finančnom svete, nesnaží sa "silnejšiemu" pohlaviu za každú cenu podobať. Nikdy neodmietala robiť veci, ktoré patria skôr do ženského repertoáru. "Veľmi rada a dobre varím a pečiem," pochvaľuje si. A teší sa na to, keď bude dobroty vyvárať vnúčatám. Je presvedčená, že jej dcéry doprajú potešenie byť babičkou. "Cez víkendy a hoci aj cez týždeň, keď bude treba, budem skutočnou starou mamou. Svojim deťom budem robiť zázemie a pri vnúčatách využijem všetko to, čo som nestihla pri dcérach."
To je hudba budúcnosti. Ako chápe minulosť? "Naposledy som dosť intenzívne čítala Dejiny Slovenska a Dejiny Spojených štátov. Človek by sa mal občas vrátiť k dejinám národa a vlastnej krajiny, pozrieť si to znovu z iného pohľadu a oživiť si niektoré spomienky."
Okrem cudzích jazykov dnes relaxuje pri knihách. V mladosti to bol Tolstoj a Dostojevskij, teraz dáva prednosť skôr ľahšej literatúre, pri ktorej nemusí veľmi premýšľať. Veď aj mozgu treba občas dopriať oddych.