Mala to byť akási zázračná zbraň v starostlivosti firiem o zákazníkov -- telefonické informačné centrá, ktoré pred niekoľkými rokmi začali vyrastať ako huby po daždi. Dobrý zámer však minul cieľ. Táto služba dnes klienta skôr odpudzuje, takže podniky dosahujú pravý opak toho, čo zamýšľali pôvodne.
Pôvodne chceli, aby nebolo treba nikoho päťkrát prepájať v rámci jednej firmy. Aby si zákazník pohodlne vybral jedno telefónne číslo namiesto desiatich podružných liniek. Aby ho obslúžil kvalifikovaný, odborne vyškolený personál, schopný človeku poradiť v každej chvíli -- na rozdiel od špecialistov vo vnútri podniku, ktorí síce ovládajú detaily, ale dobrá rada prípadnému záujemcovi je už nad ich sily. A najmä malo toto riešenie zabrániť tomu, aby ešte niekto niekedy použil príslovečnú zaklínaciu formulku: "Ja nie som zodpovedný za túto oblasť, musíte zavolať xy."
Skutočnosť je úplne iná. V "modernom" telefonickom informačnom centre treba na spojenie čakať minimálne toľko ako kedysi, ba neraz ešte dlhšie. Človeka stojí podobná prax veľa nervov i času, nie sú zriedkavosťou prípady, keď zákazníci -- napríklad vo firmách z oblasti spojov -- čakajú v nekonečnej slučke aj hodinu: živého pracovníka sa beztak nedovolajú. Namiesto toho ich počítač donekonečna vyzýva, aby stlačili to či iné tlačidlo a keď tak nespočetnekrát urobia, dostanú sa zase len na začiatok celého martýria a aj tak nič nevybavia. Schizofrenické rady nekompetentných telefonistiek potom dielo korunujú, ak sa vôbec niekto prebojuje až tak ďaleko. Často sa stáva aj to, že nejaký údaj či odpoveď na niečo treba niekam odoslať elektronicky, "online" -- až na to, že spojenie nefunguje.