Keď sa rozhodneme ísť do kina, divadla alebo na koncert, predpokladáme, že tam strávime príjemné chvíle. Aby to tak naozaj bolo, pripomeňme si základné pravidlá. Z domu sa vyberieme s dostatočným časovým predstihom, aby sme na kultúrne podujatie prišli načas. Okrem toho, že je to slušné, ušetríme si tým aj pár "trapasov". Po príchode do šatne pomôže muž svojej partnerke s kabátom. Potom si vyzlečie svoj kabát, zaplatí a uvedie partnerku do sály. Keď máme v divadle lóžu, kabáty nemusíme odkladať v šatni, vezmeme si ich do lóže. V divadlách alebo koncertných sálach často vystupujeme po schodoch, alebo naopak, po schodoch schádzame dole. Hore po schodoch kráča ako prvá žena, muž ide druhý. Dole schodmi je to v opačnom poradí, prvý ide muž. Má to svoj dôvod. Keby dáme, teda spoločensky významnejšej osobe hrozilo, že spadne, pán je vždy nižšie a môže jej poskytnúť svoju oporu. Na prelome 19. a 20. storočia kráčal muž vždy pred dámou. Bolo to preto, že by cestou nahor mohol zneužiť dĺžku sukne a pohľadom spočinúť na dámskom členku. Dnes, keď môže pohľad uprieť na všeličo iné, sa nad tým už iba pousmejeme. Do kinosály môžeme vstúpiť aj po začiatku premietania. Majitelia kín nám totiž dali druhú šancu a ak prídeme chvíľu po zhasnutí svetiel, vďaka reklamám nezmeškáme začiatok filmu. V divadle radšej počkáme do prestávky a až potom uvedieme partnerku na naše miesta. Program môže v divadle kúpiť muž i žena, záleží na konkrétnej situácii. Do radu ide prvý muž, uvoľňuje tak cestu dáme, je otočený k divákom tvárou.