Tomáš Velecký
Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebujete mať nainštalovaný JavaScript.
Časy, keď bol každý piaty Slovák bez práce, má ekonomika za sebou. Sklady voľnej pracovnej sily sa vyprázdnili, nezamestnanosť klesla na jednu desatinu a firmy si sťažujú, že nemajú koho zamestnať. Z deklarovaných desiatich percent nezamestnaných sú podľa personalistov tri štvrtiny ľudí nezamestnateľné. Chýba im kvalifikácia či pracovné návyky, krčili ramenami celý rok personalisti.
Hľadá sa sila. Lacná...
Najväčším zamestnávateľom na Slovensku je automobilový priemysel. Pracuje v ňom viac ako 80-tisíc ľudí, do konca nasledujúceho roka ich má byť ešte o desaťtisíc viac. Tri automobilky a desiatky ich dodávateľských firiem však hlásia, že nemajú koho zamestnať už dnes. Podobné správy prichádzajú aj z elektrotechnických či strojárskych podnikov.
Zatiaľ nevychádzajú ani ich pokusy doviezť na Slovensko pracovnú silu z Ukrajiny, Bulharska či Rumunska. Títo zamestnanci bez väzieb na región a bez rodinného zázemia prichádzajú a odchádzajú. Firmy, ktoré ich zamestnávali, tak trpia vysokou fluktuáciou, ktorá im znemožňuje investovať do zamestnancov a naučiť ich pracovať s modernými technológiami.
Slováci sú príliš ďaleko
Podniky sa vytrvalo bránia myšlienke pritiahnuť naspäť na Slovensko aspoň časť zo 170-tisíc kvalifikovaných Slovákov pracujúcich v iných členských krajinách Európskej únie. Museli by im dať platy porovnateľné s tým, čo zarábajú v Nemecku alebo Británii, s čím ich biznis plány pri umiestňovaní investícií nepočítali, keď vychádzali z predpokladu vysokej nezamestnanosti a nízkych platov.
Kľúčovou sa zdá cena pracovnej sily. Tá totiž popri investíciách zahraničných firiem do technológií či vlastných infraštruktúr zostáva v úzadí. Hoci sa podniky snažia konkurovať kvalitnými výrobkami, nateraz prehrávajú boj s Áziou a ich situácia sa nateraz nemení ani nárazovým zvyšovaním platov. Priemerná hrubá mzda v hospodárstve by sa mala v tomto roku dostať na úroveň okolo 19 700 korún, čiže zhruba o tisícku viac ako v roku 2006.
Kto ako zarába
Jednoznačne najlepšie, v tomto roku zhruba 40-tisíc mesačne, zarábajú zamestnanci finančných inštitúcií, teda bánk, poisťovní či lízingových spoločností. Druhé najvyššie platy majú podľa Štatistického úradu elektrikári, plynári a vodári, ktorí si na mesačných výplatných páskach tento rok našli sumu šplhajúcu sa k 30 tisíckam. Počtom zamestnancov dominantná priemyselná výroba, ktorá dáva prácu pol miliónu ľuďom, zhruba kopíruje vývoj priemernej mzdy v celej ekonomike.