Čoraz viac sa diskutuje o obavách, že nastávajúca ekonomická recesia môže byť najhoršia od druhej svetovej vojny, alebo dokonca od veľkej hospodárskej krízy v 30. rokoch minulého storočia. Existujú však aj optimistickejšie názory.
Spomalí sa rast svetovej ekonomiky
Svetovej ekonomike sa donedávna darilo skvelo. V roku 2006 dosiahla maximálny rast vo svojej histórii 5,7 percenta a rok 2007 s rastom 4,9 percenta bol tiež veľmi úspešný. Vysoký rast globálnej ekonomiky je spôsobený najmä zapájaním nových veľkých hráčov, ako sú India, Čína, ale aj Mexiko, Brazília a Rusko. Čo však urobí s ekonomickým rastom vo svete kríza v USA? Nepríjemným dôsledkom globalizácie je prenášanie ekonomických problémov medzi krajinami prostredníctvom zahraničného obchodu. Staré príslovie hovorí, že "keď si USA kýchnu, zvyšok sveta už leží v horúčke". Príslovie sumarizuje jedinečnú veľkosť USA v rámci svetovej ekonomiky a schopnosť Ameriky ovplyvňovať, či už pozitívne alebo negatívne, zvyšok sveta. USA síce zostávajú najväčšou svetovou ekonomikou, ale ich význam v globálnej ekonomike postupne klesá. V rokoch 1971 -- 1975 predstavoval podiel USA na globálnom HDP 22,5 percenta, na globálnych exportoch 15,7 percenta a na globálnej trhovej kapitalizácii 32,8 percenta. V rokoch 2001 -- 2005 predstavovali tieto podiely 20,5, 11,6 a 44,4 percenta. I keď vo finančnej sfére význam USA narástol, v reálnej ekonomike podiel USA na globálnom trhu pomaly klesá. S poklesom váhy americkej ekonomiky preto klesá aj riziko prelievania amerických problémov do zvyšku sveta cez zahraničný obchod.
Naviazaní na obchod s USA
Ak sa americká ekonomika spomalí, obmedzovanie dovozov do USA postihne najmä tie krajiny, ktoré sú silne nadviazané na USA svojím exportom a majú vysoký podiel exportov na HDP. K takýmto krajinám patrí najmä Mexiko a viaceré štáty Latinskej Ameriky. Na druhej strane Čína síce vyváža do USA obrovské množstvá tovaru, no väčšina jej HDP sa realizuje doma. Ani prípadný pád exportov do USA by čínsky hospodársky rast nemusel zastaviť, aj keď k miernemu spomaleniu dôjde. To isté asi platí aj pre Európsku úniu. Odhady rastu svetovej ekonomiky sa pohybujú na úrovni 3,7 percenta. Je to menej ako minulý rok, ale rozhodne nie málo.
Veľmi zraniteľné však môžu byť niektoré malé ekonomiky v strednej a vo východnej Európe, ktoré v posledných rokoch zaznamenali hrozivú kombináciu vysokého deficitu bežného účtu platobnej bilancie a rastu úverov súkromnému sektora. Ide napríklad o Bulharsko, pobaltské štáty, Maďarsko a Rumunsko. Štandardné ekonomické poučky hovoria, že trestom za rast deficitu a objemu úverov je zhoršenie medzinárodnej investičnej pozície, a tým aj tlak na devalváciu menu v prípade, že si to zahraničný kapitál rozmyslí a z krajiny náhle odíde. Slovensko je na tom v porovnaní s ostatnými krajinami v regióne relatívne dobre. Treba však vidieť fakt, že zahraniční investori a devízoví špekulanti vnímajú strednú a východnú Európu ako jeden región a na hromadný odlev kapitálu z jednej krajiny by nakoniec doplatili všetci. Z tohto hľadiska by prijatie eura poskytne Slovensku vítanú menovú kotvu a ochranu proti náhlym zvratom na medzinárodných finančných trhoch. V reálnom sektore môže byť Slovensko postihnuté poklesom dopytu po jeho exportoch v západnej Európe. Slovensko v roku 2007 exportovalo tovary a služby v objeme 86 percent svojho HDP. Aj mierny pokles dopytu po slovenských výrobkoch môže teda spomaliť naše vysoké tempo ekonomického rastu.
Poučenie z krízy
Experti medzinárodných finančných inštitúcií sa ešte stále len dohadujú, aké veľké škody hypotekárna kríza vlastne spôsobila a aké dôsledky pre svetovú ekonomiku bude mať. Pôvodné odhady strát amerických finančných inštitúcií hovorili o 100 až 200 miliardách dolárov, súčasné o 945 miliardách, čo je približne sedem percent amerického hrubého domáceho produktu. Číslo je to síce obrovské, ale treba ho vidieť v primeranom medzinárodnom porovnaní a historickej perspektíve. Veľmi podobný krach na trhu nehnuteľností v roku 1989 v Japonsku generoval v nasledujúcich 10 rokoch straty japonských finančných inštitúcií vo výške 15 percent HDP. Finančná kríza v Ázii (1998 -- 1999) generovala straty vo výške až 35 percent HDP. Ázijské tigre sa však dokázali poučiť z japonskej skúsenosti a okamžite pristúpili k reforme svojich finančných sektorov. Napriek relatívne vyššej strate sa ázijské tigre z krízy dostali počas dvoch rokov, kým Japonsko sa spamätáva dodnes. Americká aj anglická centrálna banka dobre pochopili, aké nebezpečenstvo pre ekonomiku predstavuje finančný systém upchatý nedobytnými úvermi a energicky pristúpili k záchrane najviac postihnutých bánk. Zdá sa, že finančný sektor je už z najhoršieho vonku.